To najhoršie sa zdalo najlepším,
ale to najlepšie je najhorším.
Vždy ked budem padať,
nechám sa rozbiť.
Nemá to zmysel, nič.
Nemal by si toľko nariekať.
Nemal by si....nemal.
Nikto ma nepýtal, či chcem žiť,
a teraz tu stojím a bolím.
Plačem ako novorodenec,
nechcem kričať, nechcem, nechcem...
Nebude to bolieť?
Vieš čo bolí?
Že ostatní ťa nenávidia.
Zahoreli by šťastím pre tvoj úsmev z pekla.
Len rev, bohovia ťa nenávidia.
Si len hračka, hodná na spálenie.
Nekrič, ak to trvá príliš.
Nemá to vraj žiaden zmysel,
ale ja ten zmysel vidím v tvojich očiach.
Je to zmysel pomyslenej slobody.
Možno si nechcel veľa od života,
no on ťa i tak dokopal a nechal ,
vykrvácať na desiatej Avenue.
Neplač, ak to bolí príliš.
Ak sa príliš smeješ,
budeš musieť platiť.
Nič nie je zadarmo,
ani tá slza,
a aj šťastie ťa bolí.
Lebo je to obrátený smiech.
Je obrátená slza.
Nemusíš si klamať,
klamstvá sú pekné len na jedno.
Klamstvá sú pekné len do piesní.
Klamstvá sú pekné len do básní.
Nevidím zmysel v tomto.
Ale vidím obrátené vrchy chrbtom.
Hory sú tam a ja som tu.
Musím rýchlejšie utekať,
no práve ležím a pozerám na hviezdy.
Je ich asi päťdesiat a viac nechcem,
narátať.
Bude slnko padať a zapadať,
nemyslím, že to bude iné.
Zakaždým, to isté.
Zakaždým.
Nechceš kričať, no hryzieš do rukáva,
vieš čo by si mal a nemal,
ale to je ti tak vzdialené,
práve sa snažíš prežiť,
snažíš sa dýchať,
kyslík ktorý strácaš,
pôdu pod nohami,
no nemôžeš, nevieš.
Rev, bohovia sa ti smejú do tváre,
a ty len rozhadzuješ ručičkami,
plačeš ako novonarodenec.
Nezdá sa mi to vtipné.
Neplač ako novonarodenec.
Tvoja tvárička má potom purpurový odtieň.
Je to odtieň strachu.
Nie si až tak rozmaznaný...či?
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
gorgor
4. 1.januára 2014 08:03
Tomuto sa hovorí dialektika. Súlad protikladov.
Napíš svoj komentár