Už viackrát rozmýšľala nad tým, že to nemá zmysel. No nad vodou pri živote, ju držalo iba to, že bola levík. Vždy si namýšľala, že keď sa viac posnaží... keď sa pošťastí... keď... No teraz vedela, že žiadne ďalšie „keď“ už neznesie. Skutočných priateľov nemala. Našli sa ľudia, ktorí ju vypočuli, ktorí jej poradili, no nikdy s ňou dlho nevydržali. Bola to aj jej chyba a ona to vedela. Vedela, že sa nedokáže do očí pozerať ľuďom, na ktorých videla, že to čo rozprávajú, nemyslia vážne. A možno práve preto nemala priateľov.
Nebola to žiadna utiahnutá sivá myška ako by si väčšina ľudí myslela. Bolo to úspešné mladé dievča, navonok milé s večným nekonečným úsmevom na tvári. No nikto nikdy nepochopil, čo ju trápi. Možno preto, že sa o to nikto nesnažil a možno preto, že verila, že to, čo ju trápi raz zverí najlepšiemu priateľovi. No nedočkala sa ho...
A teraz sedela na autobusovej zastávke, v ušiach jej hrala hudba a ona rozmýšľala. Nedokázala prestať. Stále a znova tie isté myšlienky, no nedokázala ich zastaviť. V ruke držala tabletky a hľadela na nich. Už vedela, že je rozhodnutá. Zodvihla hlavu, obzrela si prázdnu ulicu. Bolo ticho. Hrobové ticho pred búrkou. Ale ona vedela, že tá búrka nepríde. Prehltla. S úsmevom na tvári konečne pokojne zaspala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
jenifer5151
5. 2.febuára 2008 14:06
dobree... uznavam..
4
po prečítaní som mala pocit akoby si ma opisovala...dokonca aj s tými tabletkami som spravila no (bohužiaľ?) dostala som sa z toho...viem presne ako sa cítilo keď videlo, že má ľudí na vypočutie no necítila priateľstvo...viem aké to je byť v spoločnosti 30tich ľudí natlačených na sebe a cítiť sa sám...
5
mno...k tomu co ju trapilo...o tom to je! aby sa ludia zamysleli, ze nevedia co ju trapilo len preto, ze ich to nikdy doteraz nezaujimalo...respektive aby si uvedomili mozno aj vedla seba maju taku osobu a ani o tom nevedia a raz sa budu zamyslat nad tym, co ju trapilo....
Napíš svoj komentár