Neexistuje žiadna možnosť vrátiť čas alebo čo i len zastaviť ho na chvíľu a užiť si trochu viac krásnych okamžikov.
Každý z nás ma určite nejaké obdobie do ktorého by sa chcel vrátiť, zmeniť minulosť a tak možno aj trosku ovplyvniť budúcnosť. Niekomu by zase stačilo už spomenuté zastavenie času.
Kto by predsa nebol rad keby mohol byt aspoň o chvíľku dlhšie so svojou láskou, alebo ten bájny čas zastaviť počas najkrajších životných chvíľ. Niekomu by stačilo zastaviť Vianoce, jednoduchý sviatok, no predsa plný šťastia a radosti a hlavne tej detskej.
Do detstva by sa vrátil asi každý, no nie?
Bezstarostne každodenné vstavanie a trápiť sa len tým skim sa dnes či zajtra bude hrať. To boli čaši, ubehli a my sme si ich ani riadne neuvedomili.
Pomáli sme rástli, poznávali nove veci a čas sa stále vliekol či bežal snami.
Neviem prečo je to tak ale väčšinou si z detstva pamätám iba to krásne a potom len to škaredé, žiadne svetle spomienky na idilicke nedeľné rodinne raňajky, čí len spoločné sledovanie televízie.
Ako som starol zisťoval som že začínam mat na veci odlišný názor. Všímal som si chovanie rodičov ako starnú, menia sa a po pravde mierne zabúdajú. Za to všetko vďačia času.
Kým oni starli my sme rástli, dospievali a ani sme si neuvedomovali že už nie sme tie malé hravé deti, ale mládež čo chce spoznávať opačné pohlavie.
Vznikali prvé „romániky“, prvé platonické lásky a všetko zasa len vďaka času. Lebo len ten nás naučil najviac.
S prvými vlastnými rozhodnutiami, či sa tykali vstahou alebo len tak všedného života prichádzali prvé opodstatnene problémy. Začal sa čas trápenia, určíte to zažil každý, ak vám niečo nevyšlo, trápili ste sa. Dôvodov bolo neúrekom, zlomene srdce či len defekt na bicykli.
Ja osobne som sa dosť ponaučil a hlavne som sa časom naučil počúvať rady druhých. Ich čas poučil a oni nám chcú pomôcť aby sme sa vyvarovali ich chybám.
Chcel by som raz vrátiť čas, aspoň tak aby som vydeľ aké som bol dieťa, čo som stváral, ako som rástol. Bolo by to krásne video ku koncu života. Aby som si potom uvedomil ako ten čas ušiel a neľutoval to čo sa stalo a čo som komu povedal alebo čo som kedy spravil.
Neľutujem čas ktorý som doteraz strávil s priateľmi, v nich nachádzam tu pravú slobodu. Žiadne dospelácké deptacie reči aký sme zlý. Neľutujem ani činy čo som vykonal, čas ma poučil že to nakoniec bolo správne, zatiaľ. Neľutujem ani to ako som sklamal niektoré dievčaťa, aj keď ma popravde ony sklamali viac.
Vždy som chcel skúsiť veľa veci, no nezvýšil sa na to čas. Už nechcem byt len obyčajný snilko, chcem skúsiť to čo mi život a čas dovolí. Keď raz budem starý a taký ako ty dnešný deduškovia poviem si: „Nebol to premárnený čas“.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
orochimaru
1. 2.febuára 2010 12:54
Ja mam vzdy tak malo casu na pc ach jaj!!!
Napíš svoj komentár