Puká, láme sa, škriepi
po úderoch zvuku
z tvojich pier.

Milióny ostrých hlások
režú ho sťa bezcenný
kus ba kúsoček
nevyzretého syra.

Pľúca topí rubínovo
bordová tekutina
kedysi strážiaca život.

Zabaľuje telo v kŕčoch
do hodvábu tkaného slzami
a hádže ho na posteľ.

Matrac bez ruží
posypaný prachom
a pri tom ona dúfa
že trpíš i TY.

 Báseň
Komentuj

7 komentov k blogu

1 
fotka
aikaa  24. 11. 2009 20:34
uuh silné..
2 
fotka
elwinko  24. 11. 2009 20:57
sila najhrubšieho zrna
3 
fotka
kat  24. 11. 2009 22:01
krásne
4 
fotka
husky  24. 11. 2009 23:42
kto je ten sviniar?
5 
fotka
ballerine  25. 11. 2009 00:13
very nice
6 
fotka
1ling3  25. 11. 2009 08:58
fuha, wow! mas naozaj talent od Boha
7 
fotka
ciernaruzicka  25. 11. 2009 12:25
suhlasim s Deni a dufam, ze je to len z tvojej hlavy a nie z realneho zivota .. naozaj krasne
Napíš svoj komentár