Svieže slniečko začne skoré ráno
dievča podísť k obloku sa bálo.
Jej pery úsmev naznačil
no slzy do očí pohľad vtlačil.
Nie je doma, v diaľke sama
Nie je duša, ktorá by s jej sa hrala.
Nie je úsmev, ktorý dlho by trval
Nie je liek, ktorý by jej bolesť zdolal.
Nie je človek, čo radosť by dal,
ani jeden, no naopak vzal.
Nie je človek, čo šťastie by prial,
ani jeden, ktorý nesklamal.
Nie je človek, čo so životom pomôže
ani jeden, na nič sa nezmôže.
Samota milšia ako celý človek,
Slobodou väznená úniku je...
Túžila po úniku, úniku z tohto sveta
V očiach sa stratila, to chcela, chcela?
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
jaaj andy uz mi chybali tvoje blogy,basne vzdy som len klikala a nic nove..no a teraz konecne
super,skvele