keď sme zaspávali v objatí
keď bol šťastný každý z nás
chcem vrátiť, čo už neplatí.
Už len v predstavách si ku mne líhaš
už nedýcham ti do tváre
tak veľmi mi zrazu chýbaš
chýbaš mi... a budeš stále.
Čo so mnou bude neviem
vlastne ani neviem čo sa stalo
za šťastím sa ženiem
a zrazu mám tak málo.
Už nedržím ťa za ruku
nebozkávam ťa viac na pery
odkiaľ vzať záruku
keď už ani srdce neverí?
A tak chcel by som vrátiť čas
keď som si večer líhal vedľa teba
keď bol šťastný každý z nás
i keď viem, že sa to už nedá...
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár