Obliekla sa a vyšla von. Pršalo. To jej neprekážalo, lebo ona musela ísť. Nepočula bubnujúci dážď. Nepočula nič, len rev vo svojom srdci. Rev, ktorý sa stále stupňoval. Nechcela to počuť. Ničilo ju to. Rozbehla sa. Dážď neprestával. Navyše sa začala búrka. Vbehla do malej uličky. Ďalej už nevládala. Sadla si na cestu a oprela sa o múr, a potom sa rozvzlykala. Slzy jej stekali po tvári.
Bola celá premočená, ale nevnímala to. Pozrela sa na dom oproti. Z malého okienka videla slabé svetlo. Napadlo ju, že tam možno býva podobné dievča ako ona, ktoré má hlavu plnú nápadov. Lenže... Lenže u ľudia rešpektujú. Nepodriaďuje sa iným.
Zo zeme zodvihla kameň a hodila ho do domu oproti. Nič. Nepomáha. Zodvihla druhý, ale potom ho nechala s čľupotom dopadnúť na zem. Položila si hlavu na kolená a zavrela oči. Snažila sa na nič nemyslieť. Nič nevnímať.
Zrazu počula kroky. Približovali sa.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
s.i.m.a.
30. 8.augusta 2007 18:10
super tesim sa na pokracovanie,,,a to dievca v dome som ja?(A)
Napíš svoj komentár