Keby to bol niekto iný poslala by ho do čerta. Vybila by si na ňom zlosť. Lenže ten hlas... Tá tvár... Tie oči... Všetko bolo také zvláštne. Také sympatické. Nechápala to.
-Veď si celá premočená. Poď ku mne. Tam sa osušíš.
Nezmohla sa na slovo. Len ju nemo nasledovala. V izbe bolo také príjemné teplo. Bola to presne tá izba z ktorej predchvíľou sledovala to slabé svetlo. Bolo to svetlo krbu.
-Napi sa.
Pani jej podávala čaj. Teraz sa už prebudila.
-Kto..., kto ste?
-Ja som Lucia. A kto si ty?
Spýtala sa pani s úsmevom.
-Ja som Nikola. Prepáčte. Som trochu mimo. Ďakujem vám.
-Veď nemáš začo Nikolka. V tom mokrom oblečení nemôžeš zostať. Počkaj, prinesiem ti niečo.
Kým bola preč Niki si obzrela izbu. Žiadny televízor, video a ani telefón. Len krb, knihy, sušené kvety, vonné sviečky a... A nádherná vôňa, vôňa ruží, ktorá sa šírila po izbe. Všetko bolo také zaujímavé a také záhadné. Niečím to Niki priťahovalo.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
endre-silentname
6. 9.sept. 2007 11:53
Začína to moc pekne. Páči sa mi to.
Napíš svoj komentár