Odchádzam. Na deň. (Nečudujte sa nič lepšie ma nenapadlo)

Balím sa. Idem dnes na noc dedkovi. Dedkovi? Ako divno to znie. Vždy sme vraveli, že ideme babine, ale teraz keď je na dovolenke a dedko je sám doma ... No dobre.

Povedala som, že sa balím? Pardon. Hádžem veci do batohu. Letí tričko na spanie, knižka, zubná pasta, kefka, peňaženka, ešte zápisník, pero a pentelka... Hotovo.

"A čo ja?" ozve sa tichý hlások môjho plyšového psíka.
"Čuš! Veď už nie som malá."
"Aleee..." Psík sa rozplakal.
"Prestaň, veď si robím srandu."
Potešil sa. "Takže ma zoberieš so sebou?"
"To nemôžem. Kto bude strážiť Bambiho?" (Bambi - môj zajac)
"No pekne na to som ti dobrý! To si zapamätám, keď budeš niečo potrebovať..."
"Prosím, veď verím len tebe."
"Tak teda dobre. Ale keď prídeš budeme sa spolu hrať. Sľubuješ?"
"Áno sľubujem. Už musím ísť."
"Maj sa pekne."
"Ďakujem. Aj ty."


No možno si myslíte, že mi začína šibať. Mýlite sa. To len pokračuje. Lúčim sa s Vami. Na tak strašne dlho. Nebojte, neplačte, ja sa zajtra vrátim. Dúfam, že ma kopne múza (ale poriadne), aby som napísala niečo dobré (alebo aspoň lepšie). Majte sa!

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu