Že ako som prežila včerajšok

Včera som prežila ďalší úžasný deň. O deviatej ma otec budí, aby som umyla riady, ktoré sa mi včera nechcelo umývať. Je pekné, že na mňa myslí takto ráno. Otočím sa na druhú stranu, že ešte mám čas, no v tom sa môj úžasný domáci miláčik, zajac, začne domáhať raňajok tým, že svojimi malými labkami škriabe do klietky. Mali by ste to počuť, je to naozaj úžasný zvuk, keď chcete ešte spať. Tak mu hodím jesť a utekám umyť ten riad, aby som to mala z krku. Mimochodom ma otec dnes komanduje celý deň aj teraz, keď píšem tento blog, že mám ísť spať. Veď prázdniny tato! No nevadí. Dnes má nejakú blbú náladu tak sa musím poponáhľať. Tak kde som to skončila? Už viem. Umyla som riady tak skočím na net. Keďže som mala od rána takú úžasnú náladu, tak som vypisovala debiliny. Dúfam, že mi to dotyčný odpustí. Idem von,lebo ma to už doma všetko štve. Super, nemám s kým. Tak sa len tak prechádzam asi dve hodiny a premýšľam. Konečne som prišla na odpoveď na moju dávnu otázku: Prečo ma nikto nechápe? No je to jednoduché ako ma môže niekto chápať, keď sa nechápem sama? No super, táto odpoveď mi len pripomenula, že neviem kto som a čo vlastne chcem. Dúfam, že na to raz prídem. Vrátila som sa domov a idem znova na net. Nuda. Neviem, čo mám robiť, už ma nič nebaví. Tak opäť umyjem riad a idem von. Konečne je niekto vonku. Aspoň niesom sama a nemusím rozmýšľať. Skočíme na kofolku a potom sa rozprávam so ségrou, s ktorou som sa predvčerom trošku pohádala. Už je všetko fajn, vyriešili sme to. Tak ideme domov, najeme sa, ja si trošku oddýchnem a píšem tento blog.

Viem, že som to napísala také zrozumiteľné, ale snažila som sa. Možno to ani nebude nikto čítať. Je to blbosť, ale mala som chuť niečo napísať. Tak prepáčte. Mám vás rada.

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu