o strom a mal pohlad uprety do dialky.Pripadal mi sklamany, zadumany. Ale nevedela som posudit co sa deje vo mne.
Vzdy som bola ta, ktora motala chalanov a zahravala sa s nimi a teraz som citila ze mozem zakopnut,ale nepocuvala
som svoj vnutorny hlas,spravila som tri kroky po trave,az som sa uvedomila,otocila sa a razne vykrocila domov.
Otvarala som dvere,ked som zapocula tichy hlas
''Prosim Ta nevies nahodou kolko je hodin?''
Stal 5 metrov za mnou a usmieval sa, nemal na tvari vyraz,zeby ma spoznal.Nedokazala som sa ani usmiat len
som vytiahla mobil a odpovedala mu ze su tri poobede a ostala som stat pri dverach a nehybala som sa.Zbadal, ze vaham.
''Tak malo? Ponahlal som sa za kamaratom,ale mi volal,ze prilis skoro idem,ze az za hodinu ma cas''
Tie slova povedal tak ticho,ze sa mi zdalo akoby neboli ani mierene mne,ale pritom upieral pohlad do mojich oci.
Posadil sa na lavicku ktora bola pred vchodom a usmial sa na mna neodolatelnym usmevom.
'' Zo skoly ides?''
Podarilo sa mi konecne ovladnut a uvedomila som si, ze predsa nemam co stratit, zisla som pomaly dole zo schodov
a s usmevom som sa spytala:
''No ak je miesto vedla teba pre mna volne, tak Ti odpoviem, ale ak nie, tak sa rozlucime''
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
seqencer
30. 6.júna 2006 12:14
Co tym chcel basnik povedat??? Hmm
Napíš svoj komentár