Stala som opreta o dvere, ticho este prezivala ten bozk, z ktoreho sa mi podlomili kolena a citila este jeho horuce pery na svojich. Uvedomila som sa, ze neviem ani jeho meno a trochu ma to prekvapilo. Nevedela som si uz ani spomenut o com sme sa rozpravali dole na lavicke, jedine co som mala v hlave boli jeho pery a ruky, ktore ma drzali okolo pasa a tisli ma k nemu. Prisla som domov, zavrela za sebou dvere a ani nevnimala, co sa ma mama pyta, len som sa zavrela do izby a zacala o nom snivat. Po 15 minutach som sa strhla, ked mi zazvonil telefon. Az som sa ho bala zobrat do ruky a pozriet sa kto vola, myslela som si, ze to bude on. Telefon dozvonil, naciahla som sa po nom a uvedomila som si, ze uz sa nemam coho bat a priam s ulavou som zistila, ze to volala Nika, kamoska , u ktorej som o tretej mala byt. Rychlo som sa dvihla z postele , zahnala myslienky na neho a rychlo som sa davala do poriadku, ze za nou zbehnem. I ked uz bolo pol stvrtej.
Nepreslo ani 5 minut, ked zazvonil zvoncek a mama mi zakricala , ze Nika uz ide hore. Trochu ma to prekvapilo, ale uz som bola hotova, tak som len schytila bundu, hodila botasky na nohy a s Nikou som sa stretla vo dverach a rovno som ju stiahla do vytahu s takym vyrazom, ze ani neprotestovala, len sa na mna prekvapene pozrela.
Mrkla som na nu so sirokym usmevom so slovami :
“No co nove?”
Najprv sa na mna zadumane pozrela, ale potom povedala :
“Existuje len jeden jediny dovod, preco mozes byt taka nadsena a usmievava, tak to na mna vybal, kto to je, co to je, poznam ho???

Zacala som sa smiat ako nenormalna, Nika ma poznala velmi dobre, ved sme sa poznali uz od skolky. Zacala som jej vysvetlovat, ze co sa stalo, ale akonahle som spomenula, ze je to ten chalan z baru, z vcerajsej radoby oslavy, v momente mi skocila do reci :
“Preboha, ten blondak v tom bielom, ktory Ta skoro zvalcoval na zem a co si po nom vyvalovala oci?”
Jej znechuteny ton ma prekvapil a nechapala som, ze co sa deje, spytala som sa jej, ze co ma na mysli a ked mi povedala, tak jej slova ma prekvapili a uvedomila som si, ze Nika sa predsalen nepohybuje v rovnakych kruhoch ako ja a ma znamosti uplne vsade. Vdaka nej som nikdy nemala problem dostat sa na akukolvek diskoteku, I ked som nebola plnoleta, nikdy som nemala problem. Vyhadzovaci boli k Nike priam uctivi, pritom mala len 15 rokov, zo zaciatku som to nechapala, ale ked som sa jej pytala, vysvetlila mi nieco z ich rodinnej historie a zacala som chapat, preco Niku vyzdvihuje zo skoly kazdy den najnovsie bmw s chlapikom v tmavom saku.
Zamyslela som sa nad slovami, co mi Nika hovorila a mala som v tvari vyraz, akoby som sa pozerala do prazdna a prebrala som sa nato ako do mna Nika stucha so slovami, ci ju vobec pocuvam, co mi hovori. Strhla som sa so slovami :
“Joj dobre, hej pocuvala som Ta, ale podla mna nie je taky zly, ako mi hovoris” nestihla som ani dokoncit, ked mi znova skocila do reci uz podrazdene :
“Akoze ty si ma vobec nevnimala! Som Ti hovorila, ze co je zac a ty jedine naco myslis, su jeho pery, preboha, ved sa uvedom!”
“Nehuc po mne,”vyhrkla som na nu,”ja som Ta nahodou pocuvala velmi dobre a ja si s nim poradim!” uz som na nu zvysila hlas. Neznasala som, ked mi niekto kazal, co mam robit a nebrala som ohlad ani nato, ze to bola Nika. Pohadali sme sa a sla som napalene domov. Zazvonil mi telefon a nabrusene som ho dvihla s tym, ze to je Nika
“Ano?!”
“Ahoj, nerusim?” tichy melodicky hlas ma prekvapil a v momente ma utisil. Bol to on. On, srdce sa mi rozbusilo, nevedela som preco, ci to bolo kvoli tomu, co mi Nika hovorila, alebo kvoli tomu, ze som ho pocula….

 Blog
Komentuj
 fotka
biancadetolle  11. 2. 2008 19:56
Ďalej?

Do kedy budem čakať?
 fotka
angelo  11. 2. 2008 22:56
usmev...no mozno nie dlho, na dobre sa caka, take si nepocula este? D
 fotka
biancadetolle  18. 2. 2008 16:04
Už pohni zadkom
Napíš svoj komentár