Teória života podľa MŇA :)

...tak na úvod...ak si niekto prečíta môj profil, veľmi rýchlo zistí, že život som ešte ani poriadne nestihla spoznať a už sa chystám o ňom premúdrene básniť.. Avšak myslím si, že mám čo povedať na túto tému...dokonca by toho bolo aj na dokonalé znudenie Istotne si každý z nás neraz povedal frázičku typu : "Život je sviňa.... každý ma má v páke.." a pod. Samozrejme, aj to patrí k fenoménu zvanému život. A predsa to tak nie je. Je to jednoducho len náš pocit po osobnom zlyhaní, po sklamaní, po tragickej udalosti... Aj keď je to veľmi ťažké, musíme si uvedomiť, že to ešte predsa nie je až také strašné. Veď napríklad také africké detičky. Tie nikdy nezažijú mnoho vecí, ktoré my považujeme za samozrejmosti a veľa krát si ani neuvedomujeme aký by bol život bez nich. Alebo novorodeniatka pohodené niekde pri odpadových košoch... áno, je to o duševnej úrovni, vyspelosti a charaktere. Rodičia takéto dieťa odsúdili a ani ho nestihli spoznať, tešiť sa z jeho prvých krôčikov a slov, trápiť sa s ním pri domácich úlohách... Lebo život je aj o trápení. Veď taký pohodový život by bol nudný. Sama si neviem predstaviť, že by som životom doslova preplávala. Každodenné zápasenie s pubertálnymi problémami typu láska - pre ktorú sa mnohí trápime a pritom si možno ani neuvedomujeme, že týmto zaslepeným trýznením seba prichádzame o mnoho radostí; škola - ako dosiahnuť čo najlepšie výsledky adekvátne naším schopnostiam a veku; rodičia - prečo nás len nechápu?? Ale chápu...len sa proste boja, sami to spoznáme na vlastných deťoch a potom nám ťukne, že aj my sme niekedy porobili kopec hlúpostí a ako sme si mysleli, že nás nechápu, ako sme ich možno aj nenávideli, aj to len pre maličkosti, pretože rodičia sú len jedni a jedineční. Uznajte, že napríklad aj bez týchto problémikov by už život nebol takým akým je...stal by sa stereotypným, čiže aj nudným. Je verejná pravda, že človek pochopí čo vlastne má, až keď je na tom zle a riziko, že to všetko stratí je takmer 100%. A vtedy mnohokrát ľutujeme, prečo sme neurobili to alebo ono, koľko vecí sme mohli urobiť inak... ak sa chceme vyvarovať tejto skutočnosti a v deň "D" si povedať: "Áno, môj život naozaj stál zato." tak na to je len jeden jediný recept, A TO TEŠIŤ sa z každej maličkosti - aj z úplných blbostí. O čo je každý deň krajší, ak niekoho, hoci aj neznámeho, obdarujeme takou samozrejmou vecou - ÚSMEVOM - a ten nám opätuje? Mne osobne potom zostane taký krásny pocit v srdiečku, pocit, že som možno niekomu spríjemnila ráno, či večer po únavnom dni a to je super. Veď čo je viac? čo nás viac naplní? Radosť z nového trička či značkových tenisiek...alebo pocit, že na tomto svete nie som zbytočná? Neviem ako vy, ale ja si volím jednoznačne druhú možnosť. A aj kvôli tomu pocitu som si vybrala vysokú školu akú som si vybrala - pedagogika, na čo vačšina spolužiakov reagovala asi tak, že s čím som sa udrela . Ide o ten pocit, pocit, že som niekomu niečo dala do života, že som niekoho niečo naučila svojími schopnosťami. Dúfam, že sa mi to podarí, tak držte palce. A taká malá rada na záver : každý deň nahodiť úsmev a trochu sa odviazať. Ten pocit fakt stojí zato ... a viem o čom hovorím

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu