uvedomím si, že k šťastiu mi ju treba.
Bez nej by som nebola tým čím som,
tvorom čo vníma krajinu, čiže človekom.
Pohľadom do lesov mojej vlasti,
je moje srdce plné nekonečnej slasti.
Keď sa rozhliadam cez rozľahle lúky,
v ušiach mi znejú tie najkrajšie zvuky,
Tóny hlasov okolitej prírody,
takú krásu nemajú ani iné národy.
Spišský, Levočský či Devínsky hrad,
každý to tu má predsa rád.
Krásu kvetov okolo seba opísať nedokážem,
pohľad na svet mojimi očami nerozmažem.
Tú dokonalosť, ktorá sa zlieva v celok,
detajly, ktore vytvárajú zväzok.
Štíty našich Tatier hrdo stoja,
uvedomujem si, že to je tá vlasť moja.
Kochať sa môžme i krásou našich nížin,
ktoré najlepšie vidno iba z tých najväčších výšin.
Možno niet nad široké moria,
ale nádherné jazerá nám tu snoria.
Či už rybník alebo priehrada,
obe mám vrúcne rada.
Tie kopce na ktorých sa ovce pásu,
v nich vidím tu neskonalú krásu.
A keď vidím baču s fujarou ako drieme,
spomeniem si, že Slovensko je najkrajší kus zeme.
Ach, už zas príliš snívam,
nad krásou sa rozplývam,
Som veľmi šťastná, že tu bývam,
tú krásu okolo mňa vždy viac a viac vnímam.
jajááj idem na súťaž zo školy tak som musela napísať báseň o láske k vlasti
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Asi posledne najlepsi opis krasy prirody a slovenska inac aky som cital naozaj pekne!!
Napíš svoj komentár
Je to najúžasnejšie dielo aké som kedy čítala...
a škoda že nevyhrallo