No najhoršie je že sa nedá na teba zabudnúť ani pri druhých! NEDÁ! ! ! Pochopila som že to nemá význam. Preto ostávam sama! Sama so spomienkami na náš spoločný príbeh...
Prečo sa mi vkrádaš do snov? Prečo mi nedáš spávať? Prečo ma nenecháš žiť? Prečo ma tak trápiš? Prečo ma necháš kvôli tebe plakať? Ved ty si sa tak rozhodol, chcel si ísť vlasnou cestou! Chod... Aj tak viem že sa vrátiš...
Prečo sa vynárajú každý den spomienky? Prečo všetko s tebou súvisí? Všade kde sa pozriem, všade kde idem, všetko čo vidím, čo cítim je O TEBE...
Bolí ma to strašne! Tvoja neprítomnosť, skutočná, hmotná... Tá ktorej som sa kedysi dotýkala... Tá prítomnosť si bol ty! Bol si ten pre ktorého som žila, ráno sa zobúdzala, cez den dýchala a v noci zaspávala.
Vedel si čo robíš? Vedel si koho opúšťaš a pri koho ideš? Bol si si vedomý že mi ublížiš ked pôjdeš za inou? Ty, od ktorého som to vôbec nečakala si to spravil? ! Ty, ktorého som tak veľmi milovala, skutočne, nefalšovane, úprimne, jedinečne, neopísateľne a po prvýkrát v živote! ! ! Ty, pre ktorého by som urobila čokoľvek! Ty, na ktorom mi záležalo viac než na vlastnom živote! To je skutočná pravda!
Tak veľmi teraz trpím, každý den chodím tade, kade sme kráčali ruka v ruke, počúvam to čo sme počúvali my dvaja spolu...Kedysi...Zmizlo to...Všade kde sa pozrem si ty...A ty sa tváriš akoby som bola vzduch! ! ! Tak by som ti to všetko chcela vykričať, čo cítim bez teba! Že plačem len čo počujem tvoje meno, že plačem ked mi ťa niekto pripomenie, ked plačem, že niekam idem a tebe to už nemôžem napísať. Plačem...
Nenapísal si mi ani na narodeniny ani na meniny...Ty! Ten čo si vravel, že je moja životná láska? ! Verím že cítiš to čo ja, len chlapi to vedia zakryť a nedať najavo.. A keby som ťa nepoznala, tak si to nedovolím ani tvrdiť! Ale je to tak! Možno teraz prežívaš krajšie chvíle PRI NEJ, ale so mnou to bolo originálne! Už neprežiješ to, čo si zažil so mnou! Tak ma to mrzí, lebo sme si prežili silné a dosť citové situácie spolu!
Stále si moja súčasť aj ked nie si pri mne! Viem, že ťa stále milujem! Nebudem klamať samu seba a presviedčať sa o opaku ked to tak nie je! Ked cítim každý den len žial, ked mi ide roztrhnúť srdce ked ťa vidím... Chýbaš mi! ! ! Potrebovala by som ťa mať pri sebe! Strašne! Láááska, moja, jediná stále...
Niečo som si u teba zabudla! Ak to nájdeš prosím vráť mi to!
Nevieš čo to je? Moje srdce! No ked ho budeš chceť vrátiť, tak sa vráť s ním aj ty! Lebo iba ty v nom si! Pretože som dievča... Nemôžem pokračovať v takomto živote... Bez teba... Blška spomen si
Denník
Komentuj
4 komenty k blogu
1
semonique
26. 4.apríla 2009 21:35
Smutné..Ťažké..
4
... nemam slov.. chapem ta, nieco velmi podobne som zazivala aj ja.. trvalo mi viac ako 7mesiacov kym som uplne zabudla.. neboj, treba na to cas.. ten chlapec si ta isto nezasluzil.. nie je jediny.. ty to zvladnes.. a ver mi, ze existuje kopec inych, lepsich, ktori ta budu lubit o vela viac... je to hlupe, ak ma niekto tahat vo vztahu za ten dlhsi koniec... neboj sa, ty to zvladnes.. a niekde ta caka ten pravy.. ver mi a nezufaj.. vela stastia.. drz sa
Napíš svoj komentár