Poobzerala sa, zaliala si kávu a vyšla na terasu. Cez stoličku si prehodila deku, sadla si a zapálila cigaretu. Vnímala to ticho lesa, iba jemný dážď dodával prírode šarm.
Odchlípla si z kávy, zašlukovala cigaretu a pozrela sa na oblohu. Znova myšlienka na NEHO. Čo robí? Kde je? Odišiel už preč? Pozrela sa smerom na stôl a predstavovala si ako sedí pri nej a dávajú tie nekonečné debaty. Chcela vidieť ten úsmev, ktorý ju kedysi hrial pri srdci, že je šťastný a ju tak veľmi tešil.
Vedela, že ho ľúbi, no už to nebolo o častých slzách, aj keď sa jej chcelo plakať, nebolo to už ani o žiali, ktorý ešte stále cítila ani o smútku, ktorý jej teraz bol tak blízky. Cítila iba to, že jej chýba. Chýba jej každý kúsok jeho tela, každé slovo vyslovené jeho hlasom, každý jeho názor na vec, každá jeho gestikulácia. Celý! ! !
Hlavou jej preletelo milión myšlienok. Všetko, čo kedysi prežili. Pozrela znova na dážď. Dosť veľa jej pripomínala táto chata. Bavorák, ktorý stál pred nou. Aj samota, miesto kde boli, les. Celé jej to pripomínalo JEHO. Každou myšlienkou si uvedomovala, že toho chlapa má stále ešte v srdci! Chcela to tak. Neprestala ho milovať, len sa naučila bez neho žiť, bolo to pre nu jednoduchšie akoby mala na neho zabudnúť!
Zašlukovala z cigarety a ťažko si vzdychla. Odpila si z kávy a pozrela do popolníka na tú kopu ohorkov, z ktorých asi polovica patrila jej. Fajčila od nervozity. Fajčila, lebo vtedy mala myšlienky, stále pri nom. Myslela práve na to, že už sa ho dotýka iná, že necíti jeho bozky, lebo bozkáva inú...No stále mala v sebe nádej, ktorej stále verila.
Znova si zapálila a len tak nechala, aby sa jej hlavou hnali rôzne myšlienky. Nedávala im zábrany. Aj tak to vždy skončilo pri NOM. Dnes by boli spolu rok aj 7 mesiacov, napadlo ju. Bola na neho stále upätá, ale človek by sa jej ani nečudoval. Prežili spolu viac, než ktorýkoľvek iný pár.
Neišla na majáles, radšej sa ocitla na tejto chate. Neľutovala, potrebovala si oddýchnuť. No smútila nad tým, že možno premárnila šancu uvidieť ho. Ale na čo? Aby znova prežila tie noci plné náreku, ktorý spôsobuje jeho neprítomnosťou? ! Dofajčila cigaretu a dopila po dúškoch kávu. Triasla sa od zimy. Milovala ho, stále, možno ešte viac ako kedysi. Vstala zo stoličky a spomenula si na jeho žiarlivosť, mala toho dosť.
( toto sa stalo mne, no krajšie je to napísané v 3. osobe ako to býva v knihách )
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
wera55555
6. 5.mája 2009 20:17
nádherné......
Napíš svoj komentár