Začalo sa to krásne ako rozprávka, zrejme by mi nikto neveril.. ale koniec bol iný ako v rozprávke, tu nejakým spôsobom zvíťazilo zlo nad dobrom.. tu vôbec nemal byť koniec, zrazu udrel blesk a neboli sme my.. ten najkrajší a najvzácnejší, najvrúcnejší dotyk lásky, ktorý zrazu tak bolí.. zrazu je taký chladný.. nikto to viac nevedel, necítil.. nikto viac nevedel čo potrebujem a čo potrebuje on.. ten vzácny pocit, pri ktorom viete, že je neopakovateľný a už nikto ho nenahradí, bol tak dokonalý.. pri tebe som nevedela ako slzy bolia..
bol tak nežný až to teraz bolí.. všetko sa dalo zvládať kým existoval, existoval len pre mňa.. keď ma pohladil zabudla som na všetko zlé, pri ňom neexistovalo nič zlé, pretože všetko sa zmenilo na dobré.. keď ma pobozkal, bola som v raji, nikdy ešte tak nikto nebozkával a zrazu jeho bozky tak bolia.. bol ako anjel, v jeho prítomnosti sa všetko zmenilo na dokonalosť.. no teraz odkladám krídla.. bojím sa.. bol úžasný.. verný láske, pohladeniu, dotyku, nehe.. ten, kto nedokázal ublížiť.. kto nepoznal zlo, úder, pád.. ten, kto mi vždy najviac chýbal.. daroval mi úsmev a život o akom nemožno ani snívať, konečne som sa postavila na nohy, kľudne som spávala, krásne vstávala.. zobudila som sa s úsmevom na tvári, pretože keď som sa pozrela vedľa seba, bol tam on.. mohla som ho pohladiť a srdce hrial pocit, že on je moja láska a existuje pre mňa.. keby niekto vedel aké to bolo strašné zobudiť sa, pozrieť a vedľa je len prázdne miesto.. také hlboké miesto zostalo aj po ňom v mojom srdci.. vlastne tam žije dodnes.. láska, ktorá neumiera, pre mňa tá skutočná.. Prosím už ma viac nezraň..
Dal mi spoznať pocit aké je to dostávať, nie len dávať.. dostávať skutočne najkrajší pocit na svete.. otvoril mi oči a zrazu je preč.. kde sa túlaš, keď si a bývaš v mojom srdiečku? Pamätáš na tie krásne dni, noci, chvíle, ktoré patrili len nám? Nezabudni prosím ťa na najkrajší okamih života, ktorý si mi dal. Neviem ako ti mám poďakovať, lebo to slovami neviem vyjadriť. Moje srdce krváca za tebou, pýta si ťa späť.. Chýbaš mi.. Bolo mi tak nádherne, že nechcem tomu veriť, že tu už nie je.. Nedokážem tomu veriť, lebo on nahliadol do môjho srdiečka, len on to všetko vie.. Nezabudnem aké to bolo výnimočné, keď sa ma dotýkal, Keď ma pohladil, usmial sa, keď pre mňa bol, keď pri mne spal, keď bol.. bol ako balzam na moju dušu..
Prečo si mi tak veľmi ublížil, prečo si ma tak trápil? Prečo si nahliadol do môjho srdiečka a teraz nevieš aké je? Strašne ma to bolí.. bol si môj anjel najtajnejší.. tajne ťa milujem z hĺbky môjho srdiečka a nezabudnem nikdy na to, čo si mi dal, ale ani na to, čo si mi vzal..
Ale len vďaka tebe som sa naučila, že žijem len a len pre prítomnosť.. žiadna budúcnosť, žijem len preto, čo je a žijem pre seba..
nevedela som čo je to bolesť, zlo, či zrada.. od tej chvíle ma nič nebolelo, nič netrápilo, žila som len pre neho.. viete aké bolo ťažké pri ňom sa neusmiať? Priam strašné, veď on mi dal úsmev.. a zrazu sa ráno zobudím a všetko je preč! Bol to sen? Nie, absolútne nie.. ale zrazu je preč.. prečo? Rečnícka otázka, ale nepoznám na ňu odpoveď.. otázka, ktorá ma trápi večer čo večer, akonáhle zapadne slnko, tak príde bolesť.. odolávam jej, ale niekedy ťažko.. pri ňom som chcela dni predĺžiť, pretože všetko tak rýchlo utieklo, dni boli ako minúty.. bolo to nádherné, každá chvíľa.. teraz by som najradšej dni skrátila.. pretože každá voľná minúta je pre mňa utrpením.. keď príde tá spomienka, nie je tu on a dni sú tak ukrutne dlhé.. bez neho.. vždy som na lásku verila a nikdy na ňu nezanevriem..
je to strašné ako keby sa srdca dotýkala ľadová ruka, objíma ho a cez svoje ľady pociťuje tlkot, ten bolestivý tlkot srdca. Ten ľadový dotyk nesmierne bolí, preniká do celého tela a v žilách zrazu tuhne krv.. svojim mrazivým dotykom stíska srdce, keď už na mňa nepozerá tým láskyplným pohľadom.. bozk bol predtým tak jednoduchý, aké to je strašné, keď nás delí niečo, čo nevidíš, ale nesmieš sa dotknúť, jeho pohľad je zrazu iný.. prečo tak bolestivo hľadíš? Už to nie je také jednoduché dotknúť sa jeho krásnych, nežných pier, zrazu tam niečo je.. už to nejde.. a to mrazí pocit.. keď ho nepobozkám jednoducho.. bozkávala som ho každú chvíľu a už teraz nesmiem? Ako by mi ho vytrhli z náručia.. je taký zvláštny, už ho nemôžem pobozkať, tak strašne túžim.. akoby to niečo odpudzovalo, je to možné? Aké bolo ľahké ho pobozkať a teraz nemôžem.. je to zvláštne. chcem ho pohladiť, ale už to nie je ako vtedy, keď som bola vzácna.. cez jeho dlaň ako ma hladila prenikala láska do môjho tela.. cítila som to, to neopakovateľné pohladenie, bolo také zázračné.. tak ako nikto nevie hladiť.. preto to tak bolí, lebo táto láska znamenala viac..
Kto ukradol lásku, bez ktorej pohladenie bolí ako dotyk ostrej čepele? Kto ju vzal? Kto to dokázal? Stratila sa? Nemôžeš zabudnúť na ten pocit, nejde to, ako zmazať slovíčko, vymazať so srdca ten pocit, vybrať tú bolesť.. to slovami nevyjadríš! Som taká vďačná, vieš to? Stratil si sa v dave osudu.. neviem zrazu spávať, bojím sa zaspať, si súčasťou každého môjho sna, naučila som sa, že ty si moja budúcnosť.. žila som mnohokrát z minulosti, ale poučila som sa, aj keď som draho zaplatila.. už to nič nenapraví, ale mrzí ma to.. viem, že nie som len ja, že existuje aj on, nikdy som na to nezabudla, keď vyronil slzu.. bola som prvá a nikdy na to nezabudnem.. keby tie spomienky aspoň niekedy zmizli.. už pre teba neexistujem, nevieš kto som.. zrazu ma nespoznávaš.. si to ty, kde si sa stratila? Zmizla si? Nie.. som tu, ale ty ma nevidíš.. ukázal mi aká som dokonalá, či vari krásna, to ma nikto nedokázal naučiť, ale on mi ten pocit vsadil do srdca.. škoda, že už nevidíš.. mávam ti, ale ty ma nevidíš, nechceš ma vidieť.. a ten chladný pocit, čo stína srdce, prečo ma vlastne nevidíš? Nie, ja nechcem odpoveď.. ten tvoj pohľad, ktorý ma zabíja.. dotyk, ktorý bolí.. bozk, ktorý zraní.. dať lásku znamená aj vydať značnú časť energie, keď máš zrazu pocit, že už nevládzeš, lebo láska vôbec nie je jednoduchá.. celé dni premýšľam len o ňom.. darmo sa to salo, ale je to ON!
vyčerpáva ma tento pocit, lebo moje srdce je plné jeho, ale on tu nie je a ja nevládzem niesť tú ťarchu, tú lásku.. ale nemôžem ju odložiť.. dodnes nerozumiem tomu, ako sa to vôbec mohlo stať, veď to nie je možné.. kedy? Kde si teraz vlastne? Potrebujem ťa ako vzduch.. ale ty to už nikdy nebudeš vedieť, pretože neexistujem, pre teba už nie.. tak ľahko si zabudol, ale ja nie a ani nikdy nezabudnem na tú krásnu lásku, pretože chcem, aby všetci vedeli, že existuje láska, aj tí, čo to vedieť nechcú, ona existuje a na tú tvoju krásnu nezabudnem.. najkrajšia a najdokonalejšia láska.. aj keď už nechceš vedieť, ale nezabudni.. bolo to niečo zvláštne, čo nás spojilo, bola to láska, za ktorú sa oplatilo bojovať.. veď som aj bojovala, ale už nemôžem.. lebo to bolí, aj keď chcem, ale sama bojovať nemôžem.. život s tebou je to najkrajšie čo mi život dal a ja nezabúdam! Nič som nezmenila, aby som zabudla.. všetko je ako bolo, len ja sa mením.. neskryla som fotky, neskryla som spomienky, aby som to nevedela.. lebo skryť srdce neviem.. mne to neprekáža a prečo založiť lásku na spodok poličky za zaprášené knihy? To nemá zmysel, pretože on nebol ten, na ktorého chcem zabudnúť.. nemám preto dôvod odkladať spomienky.. niekomu to možno ubližuje.. ale ja nezabúdam.. na toto nie.. keď si na to spomeniem, srdce mi bije ako rýchlik, studený pot mi tečie po tele, nevládzem dýchať.. krv akoby mi rýchlejšie prúdila v žilách.. pozerám sa von oknom kde kedysi stál a mávala som mu a zrazu tam nie je, tak rýchlo sa stratil.. nemysli.. to nejde, však kde žijem, kde dýcham, kde pozriem, kde spím, kde sním.. všade je on.. tie spomienky.. všetko čo počujem a vidím, je on.. pripadá mi to už nanajvýš zvláštne, tie znaky.. možno to vidím všetko vďaka láske, ktorú cítim, alebo to je niečo iné? Dokonalá láska, aká ma ešte nestretla, neodpútateľná.. moja súčasť, ale neoddeliteľná.. odo mňa.. toto bol ten skutočný vzťah, ktorý človeka stretne len raz za život.. prečo tak rozprávke odzvonilo neviem, on dal príbehu koniec.. nie je to obvinenie, keď to čítajú krásne oči.. to vôbec nie, pretože ja nepozerám len na seba, to by som nedokázala, vidím aj jeho, všade.. boli sme dvaja a aj dvaja trpíme, zdieľame pocity spolu, ako vždy.. na všetko sme vždy boli dvaja a to bolo to krásne.. ako rýchlo ma spoznal.. Poznal ma dokonale.. celú ma prečítal. Podal mi ruku a ukázal mi ako mám žiť.. kde je tá ruka teraz, ktorá mi podala oporu? Niekto si možno povie, že to láska robí tieto pocity a to prejde, áno prejde, keď zabudnete.. keď nie ste.. lebo keď od nás niekto odíde, nie sme s ním, pomaly sa ten pocit stráca, ale ešte je skoro, ja som tento pocit rozpoznala.. toto nebola obyčajná láska.. počúvam čo mi šepká srdiečko, aj keď trpí, ale neviem mu pomôcť..
Všetko bolo tak nádherné, úplne zvláštne, tá láska, ...
Pripadalo mi to všetko až úplne neskutočné, či sa niečo také môže stať? Áno, stalo sa.. spomínam.. Stále som sa usmievala. Aj som plakala, od šťastia.. Niekedy z vlastnej chyby, ale predsa, všetci robíme chyby a všetci ich máme, aj keď mňa tie moje bolia. Ale koho nie? Nikto z nás nie je bezchybný, aj keby som najradšej niekedy bola.. Urobím chybu presne tam kde to najmenej treba.. Prečo inde nechybím?...
Aj sama som mala pocit, že to je román, ktorý sa stane najpredávanejším čítaním, lebo je tak skutočný.. Ako v rozprávke.. Bola som dokonalo šťastná.. Niekedy som ani sama neverila, že to je skutočné. Bolo to ako v rozprávke.
Dala by som všetko za to, znova cítiť ten spoločný pocit, ale teraz mi nezostáva nič iné, len prežívať a žiť.. Ja to zvládnem, len aby všetci vedeli ako rada som žila vtedy, zbožňovala som život a jeho zbožňujem stále!
Stále myslím a snívam o ňom.. Snívať sa smie a sny sa niekedy plnia...
Riskovala by som všetko, ale už teraz je to zbytočné, bojujem ďalej, lebo neviem čo bude, žijem teraz pre moju prítomnosť a život sám ukáže..
Môj príbeh..
Na koniec len poďakovanie najúžasnejšiemu človeku za všetky najkrajšie chvíle života, ktoré mi dal a za najdokonalejšiu lásku, ktorú mi vlial do srdiečka....
Ďakujem ti za všetko..
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár