Mám 18. Mala by som si spraviť vodičský preukaz – je maximálne na čase. Ale kedy, keď už teraz spím 5 hodín namiesto 6, aby som mala čas pre seba? Požiadavky zvonku sa zvyšujú a ja nemám pocit, že sa hýbem dopredu. Vstaň o piatej, sprcha, jedlo, pes, odniesť sestru do školy, na prestup do mojej, 7-8 hodín v škole, jazykovky/fitko/brigáda o deviatej domov (a ešte rýchlo venčiť, lebo ako stále nemá kto..), aby som si mohla sadnúť nad dve úlohy, dve zajtrajšie písomky, projekt, referát a prezentáciu o tom, koľko sliepok sa chová vo Vietname. Môžeš mi to vytlačiť? Nepôjdeš prosím kúpiť ... ? Umyješ riad?
Nakoľko som šla na bilingválne gymnázium, musím chodiť do školy o rok dlhšie. A aj to je krátko. Stále nechápem, kde daný jazyk využijem, keď anglicky si ledva popýtam jedlo.
Budúci rok maturujem a idem na výšku. Neviem z čoho maturujem a neviem na akú výšku idem. Semináre mám z matematiky a informatiky, matematika ma síce baví, ale neviem si s ňou predstaviť absolútne nič. Láka ma právo, ale už teraz mám z občianskej a dejepisu poriadne medzery. Predmety ma bavia, no moja učiteľka či na základnej, alebo strednej škole mi nedala pocítiť dôležitosť týchto predmetov a tak som sa im reálne začala venovať len pred necelým rokom. Dajme tomu, že by som na právo šla. Veľa sa tam bifľuje. Čo ak si po premakanom roku, dvoch uvedomím, že na to vlastne nemám a ostanem ako visiaca troska bez energie pokračovať akokoľvek ďalej?
Ľudia sa na mňa doslova rúcajú. Rodičovské „prečo na nás nemáš čas, prečo sú ti priatelia prednejší“ a priateľské „ty vôbec oddychuješ? Nevideli sme ťa mesiac“ súčasne sa počúva dosť ťažko. Vlastne o čom to hovorím, môj okruh priateľov, ktorí som kedysi rátala na partie sa znížil na jednu spolužiacku skupinu, s ktorou sa bavím skôr preto, aby som sa v triede mala s kým, než preto, že by som sa s dotyčnými naozaj cítila dobre a sama sebou. Však oni to aj tak berú. Sami to majú ťažko inak.
A potom akonáhle sa stavíš u obšírnejšej rodiny (rodičia sa ani nepýtajú, však dopredu vedia odpoveď), príde na rad otázka, či konečne niekoho mám. Nuž nemám. Medzi tým jedným spolužiakom, ktorého máme a ktorý by ma skôr mlátil ako mal rád sa ťažko hľadá partner. Keď sa konečne predriem medzi iných ľudí (poväčšinou rozumej do vedľajšej triedy po pravítko), zistím, že napriek môjmu veku ani len netuším ako sa s opačným pohlavím zoznámiť a tak čakám, kým sa ono zoznámi so mnou. Ťažko ho presvedčiť, že ma zaujíma, keď väčšinu času, čo sa so mnou snaží komunikovať zívam.
Mala by som si oddýchnuť. Vykašľať sa na celý svet, nájsť si nejaký úplne odveci záujem a nechať svet plynúť bezomňa. Ako teraz, keď miesto spánku píšem o druhej ráno blog na birdzi. Za ten poriadok v hlave po mesiacoch neporiadku to predsa stojí. Ale kde nájsť čas na pravidelný odpočinok, keď požiadavky sa zvyšujú a deň ma stále len 24 hodín?
(poznámka na koniec: nie som v depresii, nie je to, že by som práve vzdávala život, dokonca ani nemám chuť na nikoho navrieskať. Na nič z toho nemám energiu. Mám chuť len jednudocho dlho, dlho spať, zobudiť sa doružova vyspatá a zistiť, že aspoň v niektorých oblastiach viem pokojne rásť a zároveň poznať pojem voľný čas aj inak, ako teoreticky)
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
1
kalbun
15. 11.novembra 2016 10:30
birdz je vesele miesto v poslednej dobe
2
Kiež by som bol v tvojom veku tak uvedomely. Máš veľa aktivít a ideš na doraz, na tom však je aj dobre, že budeš disciplinovana a organizovaná. Nemať vzťah nie je nič hrozné, najmä nútiť sa byť s nejakým trúlom alebo nudnym je strata času. Určí si co očakávať od partnera a co mu dovolit. Mat dôveru v niekom je pekne, no naopak je lepšie preberať ako sa sklamať, pričom ti ten partner iba znechuti život.
Inak si veľmi sympatická ako to berieš s nadhľadom. Moja bývalá vkuse plakala aký je život ťažký a depresie a obávam sa teraz, ze si zas len takú nájdem. Ale ty si mi dala nádej, že existuje aj baba, ktorá celý deň neplače, aj keď v tvojom prípade by som sa nečudoval. Tým chcem povedať, že dúfam, že nie si labilna, len nepreháňaj. Poznaj svoje kvality. Ak už vidíš, že ti dačo robí problém, skus dačo iné, nemusí ísť o dačo jednoduché a rýchle. Školu ti neporadím, skôr by bolo dobre pokračovať v com ti ide. Brigáduješ. Môžeš na chvíľu vymeniť školské návyky za pracovné, časom si popri práci možno uvedomis na čo si dobrá. Mne tiež prichádzajú tam iné myšlienky, no najmä pokiaľ mam par minut pokoj okolo seba a nikto ma neotravuje. Co sa týka nedostatku času, určite každý by chcel študovať, tvoriť a pracovať s tým, čo ho baví, no nutne sa nespoliehaj na to, co ta baví, viac čomu rozumieš a môžeš preukázať, že ti to ide ako nikomu inému. Dúfam, že máš dostatok elánu a budeš s radosťou hľadať svoje dominanty, napriek únave, ktorá ti nedovolí pocítiť nehu a mäkkú ľahkosť života.
Inak si veľmi sympatická ako to berieš s nadhľadom. Moja bývalá vkuse plakala aký je život ťažký a depresie a obávam sa teraz, ze si zas len takú nájdem. Ale ty si mi dala nádej, že existuje aj baba, ktorá celý deň neplače, aj keď v tvojom prípade by som sa nečudoval. Tým chcem povedať, že dúfam, že nie si labilna, len nepreháňaj. Poznaj svoje kvality. Ak už vidíš, že ti dačo robí problém, skus dačo iné, nemusí ísť o dačo jednoduché a rýchle. Školu ti neporadím, skôr by bolo dobre pokračovať v com ti ide. Brigáduješ. Môžeš na chvíľu vymeniť školské návyky za pracovné, časom si popri práci možno uvedomis na čo si dobrá. Mne tiež prichádzajú tam iné myšlienky, no najmä pokiaľ mam par minut pokoj okolo seba a nikto ma neotravuje. Co sa týka nedostatku času, určite každý by chcel študovať, tvoriť a pracovať s tým, čo ho baví, no nutne sa nespoliehaj na to, co ta baví, viac čomu rozumieš a môžeš preukázať, že ti to ide ako nikomu inému. Dúfam, že máš dostatok elánu a budeš s radosťou hľadať svoje dominanty, napriek únave, ktorá ti nedovolí pocítiť nehu a mäkkú ľahkosť života.
Napíš svoj komentár