A million miles away

Ahoj Zlatko, Láska...?
...ako dlho som tieto oslovenia nepočula...Prečo sa to deje ? A práve nám ? Nad týmto všetkým rozmýšľam, keď sedím oproti tebe, previnilo a plná výčitiek.
Všetko sa začalo tak krásne. Bola som prvýkrát naozaj zaľúbená až po uši , ako sa hovorí. Ja som bola tiež tvoja prvá láska a všetko sa nám zdalo také úžasne. S tebou som zažila moje prvé „skutočné “ bozky, pohladenia a láskyplné objatia. Vlastne si bol mojim prvým vo všetkom. Pamätám si ten skvelý pocit, keď si ma držal v náručí. Cítila som sa tak bezpečne a moje oči sa na teba pozerali so zreničkami v tvare srdiečok ako na Boha. Iste, dostavili sa aj nejaké hádky, ale väčšinou z bezdôvodnej žiarlivosti, ktorá sa mi zdala predtým rozkošná a lichotilo mi to. Bola som taká zaslepená.. a robila som všetko, čo bolo v mojich silách, len aby sme boli spolu šťastní.

Opäť na mňa spýtavo pozrieš a schováš si ruku do dlaní. Pichne ma pri srdci, a rada by som ti povedala, že to, čo sa deje, je iba žart, všetko je ako predtým a schúlila sa ti do náručia, ale nejde to. A tak len bezradne sedím a premýšľam, ako ti to vysvetliť.

Kedy sa to vlastne začalo „kaziť“? Možno začiatkom tohto roka. Prišlo to možno náhle, ale predchádzalo tomu veľa okolností. Pamätáš, keď si bol vtedy u Lukáša ? Chcel si skúsiť , aké to je „mať haluze“.. vedel si, že som proti tomu, no spravil si to. Nič som ti nevyčítala, iba som bola sklamaná, že si sa mi neozýval a zabudol si, že som s tebou chcela ísť na jednu oslavu. Tak som išla sama. Ak si mi vtedy nevolal stokrát tak ani raz.. najlepšie na tom bolo, že si ma upodozrieval, že som z trucu určite niečo s niekým mala. To ma dosť urazilo, ale aj tak nepochopím ako ťa mohlo napadnúť, že by som sa s tebou rozišla. Doteraz nechápem, prečo si sa mi vtedy vyhrážal, že si niečo urobíš. Plakala som vtedy celý večer, pretože som nemohla nič urobiť. Napadá mi aj iný zážitok. Oslava u jednej spolužiačky. Venoval si sa kde komu , ale mne si vždy iba niečo nalial a išiel si preč. Keďže ma už nebavilo dlhšie sa pozerať na non stop bozkávajúci sa párik na gauči, išla som do kuchyne a dopila som zvyšok nejakej fľaše. Vlastne mi bolo dosť jedno čo pijem., pretože už vtedy som sa ledva držala na nohách. Nerada spomínam na to, ako to dopadlo. Iba viem, že som sa bozkávala s najlepšou kamoškou. Vtedy mi bolo prvýkrát zle z alkoholu. A potom ešte dva mesiace, ktoré si mi to vyčítal.

Ako sa tak pozerám do neznáma, zrazu mi zíde na um pesnička A million miles away od Rihanny. Toto je asi jediná pesnička, s ktorou sa viem úplne stotožniť. Medziiným si mi vyčítal aj to, že sa dokážem zabaviť s hocikým, len nie s tebou. Vlastne je to pravda, aj keď je to kruté. Vždy keď niekam ideme, chceš byť so mnou sám. Rôzne akcie a koncerty ťa nezaujímajú, neznášaš davy ľudí a keď sa o niečom rozprávame, vždy sa dostaneme k tomu, aký zlý máš život, aké máš depky, ako ti nejde škola atď. Čuduješ sa, že potom vyhľadávam ľudí, s ktorými by som sa mohla uvoľniť? Ja ťa chápem, je mi to ľúto, ale zrazu už nedokážem takto ďalej.

Niekedy uvažujem aj nad tým, či si pre mňa ten pravý. Možno je to tým, že sme už spolu takmer tri roky a možno preto, že sa mi rozplynul môj ružový svet. Zrazu ťa nevnímam ako niekoho neskutočného, dokonalého. Vlastne ťa beriem ako každého iného, čoho sa aj ľakám. Dokonca si predstavujem niekoho, pri kom by sa mi znovu rozbúchalo srdce a cítila by som znovu tú vášeň a hlavne šťastie. Nie je to nikto konkrétny, aj keď ty si na pár chalanov bezdôvodne už žiarlil.
Tiež nemám rada tvoju náladovosť a odpor k niektorým ľuďom. Nikto nie je dokonalý.

S hrôzou si uvedomujem, že mám celý zoznam vecí , ktoré mi vadia. Tlačia sa mi do očí slzy. Všimneš si to, ale mlčíš. Je mi to tak ľúto. Tak som chcela mať ideálny vzťah. Ani vo sne ma nenapadlo, že to budem práve ja, ktorá niekomu tak veľmi ublíži. Neviem vysvetliť, prečo sa to deje. Tak ako som sa do teba bezhlavo zaľúbila, tak isto ma to teraz prešlo. Proste to zmizlo. Je to preč.

Prvýkrát si sa chcel rozísť so mnou ty. Tancoval si s mojou spolužiačkou slaďák a začali ste sa na seba nejak lepiť. Bolo mi z toho zle a tak som odišla preč. Keď si ma našiel, povedal si mi, že si si neni istý, či má zmysel pokračovať v našom vzťahu. Viem, ako to vtedy bolelo. Došiel si za mnou ešte v ten istý večer so slzami v očiach, že ma nechceš nikdy v živote stratiť.
Druhýkrát som to bola ja cez leto. Sedeli sme na lavičke v parku a nemali sme si čo povedať. Vtedy si mi povedal, že si bezo mňa nevieš predstaviť život, že nechceš, aby sme sa rozišli a nechceš ani pauzu, lebo vieš, že by sme sa už nedali dokopy. Vlastne si mi nedal ani na výber. Tretíkrát sa nekonal. Nemám odvahu ? Nechcem ? Bojím sa, že to budem neskôr ľutovať, že budeš nešťastný....že...?

Vidím, že ti už dochádza trpezlivosť. No moje ústa stále zostávajú zavreté. Nenachádzam správne slova, ale možno ti ani nechcem toto všetko povedať. Nechcem ťa raniť. Tak prečo to chceš počuť? Vlastne to vieš, ale aj tak ma do toho nútiš. „Baby sú všetky rovnaké“ započujem ťa. Sú? Uvažujem. Možno hej. Cítim sa ako vrah. Vrah s veľkým nožom, ktorým oddelil naše srdcia od seba. Rozmýšľam, či to ešte bude niekedy také, ako predtým, či mám predstierať, a aké by to bolo v triede, keby sme boli opäť „len spolužiaci“. Táto predstava ma ľaká. Neviem, či by som to dokázala, vidieť ťa každý deň s tým, že mi už npatríš, že ťa už nemôžem objať.

A tak znovu odchádzame, každý svojou cestou. Opäť sa nič nevyriešilo, opäť mi v hlave víri milión myšlienok. Asi sme naozaj každý iný a proste to nevyšlo. Sme príliš starý na to, aby sme sa zahrávali s citmi, no príliš mladí, aby sme chápali láske a rozoznali, čo je pre nás najlepšie. Viem , že nie je správne to, čo robím a že ti určite týmto ubližujem, no ja sa trápim rovnako. Myslím, že tento list ti nikdy neodošlem, pretože aj keď ľudia vravia, že chcú počuť pravdu , myslím, že sú veci, ktoré si treba nechať radšej pre seba, ak nám na ľuďoch záleží. A mne na tebe záleží. Veľmi

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu