Error

Prichádza čašník. To už je šiesta runda. Soľ, tequila, citrón a stúpajúce promile. Všetci sa bavíme. Som šťastná, že sme sa po takom čase stretli. V hlave mi behá milión spomienok, ktoré som s týmito ľuďmi prežila. Bolo to také krásne blaznivé. Koľko čAsu odvtedy ubehlo, koľko nových ľudí som spoznala a koľko vecí sa odvtedy udialo.
"Mali by sme ísť." vravím kamoške, keď už zostávame iba štyria. No tá už bola úplne mimo. 15 minút som ju presviedčala, ale nič. "Nechaj ju tak, veď Karol ju potom odprevadí domov." vraví mi Igor. Bývajú blízko seba tak sa ho nakoniec rozhodnem poslúchnuť. "Ok, čaute, tak ja idem" lúčim sa s nimi. "Počkaj, sama nemôžeš ísť" hovorí Igor a dvíha sa od stola. "Už ti nechodia ani busy, pojdem s tebou"
Tak sme teda išli. Mrte sa mi točila hlava a cítila som, že som to prehnala. Naposledy som sa takto opila po maturách. Čiže pred mesiacom . Asi po hodinke pešej chôdze sme stáli pred Igorovym domom. "Nejdeš na chvíľu hore? Pustil by som ti tú novú pesničku, čo sme s chalanmi zložili" "Tak fajn," súhlasím, pretože domov sa mi ešte ísť nechce.
Chvíľu sme počúvali jeho CD, keď zrazu sa ku mne nakloní a dá mi pusu. Som príliš opitá na to, aby som ho odtiahla. Spomeniem si, ako mi pred pár rokmi písal smsky, že ma chce. Žeby ho to ešte stále držalo? Od mojich úst sa posúval na krk až k prsiam. Bozkával sa síce strašne, ale páčilo sa mi, ako sa ma dotýkal. Tak som sa rozhodla, že to chlapca nenápadne naučím. Ani neviem, kedy zo mňa zmizlo tričko a podprsenka. Stolička, na ktorej sme boli bola nepohodlná a tak ma chytil a odniesol na posteľ. Nechápem, ako mi to mohlo byť tak jedno. Za triezva by som to určite neurobila. Aspoň nie s ním. Ale vtedy ma to bavilo.
Bol dosť neistý, neviem či od nervozity alebo nemal skúsenosti. Tak som prevzala iniciatívu. Páčilo sa mi, že mu to robí dobre. O chvíľu bol vo mne. Zbožňujem ten pocit. Sex som nemala odkedy som sa rozišla s Mišom a ani som nevedela, že mi to tak chýba. A už ani vo sne by ma nenapadlo, že by som to mohla robiť aj s niekym iným ako s ním. A ešte k tomu takto - bez lásky. No tento pocit som si neužívala dlho. Asi o päť minút sa zdvihol a odišiel sa dorobiť na wc.
"Prepáč, ale už som musel.." hovorí trochu zahambene, keď sa vrátil. Vstanem a oblečiem sa. Dáva mi ešte pusu, ale ja už chcem ísť domov. Tak ma išiel odprevadiť. Bolo by mi to blbé, ešte tam zostať. A okrem toho som si uvedomila, čo sa vlastne stalo. Nespoznávam sa.

 Je to možné?

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu