Nespravodlivý osud
Oslava bola v plnom prúde. Zdalo sa, že každý sa baví. Ivova teta, na ktorej počesť bola táto veľká vec zorganizovaná, žiarila šťastím. Zobrala som si z taniera poslednú banánovú jednohubku a opretá o stenu som si vychutnávala jej chuť. Prišiel ku mne Ivo, objal ma a zjedol mi polovičku rovno z úst. Potom išiel pre šampanské.
„Môžem s tebou hovoriť ?“ opýtala sa ma Ivova mama a ťahala ma do izby. Za tie dva roky čo chodím s Ivom som si s ňou nikdy nevytvorila nejaký bližší vzťah. Niekedy mám pocit, že by si pre svojho syna priala niekoho iného. Možno krásnu brunetku s modrými očami a dokonalou postavou, ktorá by sa jej vtírkala. Ja síce brunetka som, ale meriam tak 154 cm a nie som žiadna riťolezka. Čo odo mňa môže chcieť ?
„Vieš, chcem ťa o niečo požiadať. Aby si chápala dôvod, prečo to všetko robím – ja len chcem pre Ivka to najlepšie. Aj ty , však ?“ „Samozrejme,“ odpoviem jej, tušiac niečo zlé. No na to, čo prišlo, som sa nemohla nijak vopred pripraviť. Ostala som ako obarená. Potom som cítila, ako sa celá trasiem. „Nie, to nemôžete urobiť“ skríkla som na ňu. „Ja ho milujem a nedokážem ho opustiť, či sa vám to páči alebo nie. Ak máte niečo proti mne kľudne sa vám budem vyhýbať ale toto nie.“ Bľabotala som ako zmyslov zbavená. „Ty to nechápeš,“ prevrátila očami. „Ja NECHCEM aby ste sa ďalej stýkali. Poznám dievčatá, ktoré majú o neho záujem a mne sa pozdávajú oveľa viac ako ty. Iba myslím aj na jeho budúcnosť. A ty si vravela, že ti tiež na ňom záleží, tak urob, o čo ťa žiadam, lebo to urobím sama a ver mi, nebude sa ti to páčiť!“ povedala výhražným hlasom. Do očí mi vstúpili slzy. „A čo urobíte?“ spýtala som sa ešte so zvyškami vzdoru v hlase. „Tým sa ty netráp. Ja si už niečo vymyslím. Poviem mu o tebe veci, ktoré sa mu veru páčiť nebudú. Nebude to za potrebu ak urobíš, čo treba. A nezabudni, keď mu o tomto rozhovore povieš, spravím ti zo života peklo!.“
Potom odišla. Váhala som, čo robiť. Keď chce pre syna len to najlepšie, tak prečo chce, aby stratil osobu, ktorú miluje ? Rozmýšľala som, či bude lepšie, keď mu len tak bez dôvodu poviem, že už ho nemám tak rada ako na začiatku alebo ju nechám , aby o mne rozširovala nechutné historky. Alebo mu mám všetko povedať ? Aj tak nejakým spôsobom docieli svoje a peklo zo života budeme mať obaja. Utrela som si slzy a vykročila z izby. Potichu som si zobrala veci a vyšla z bytu. Ešte raz som sa pozrela na Iva a zhlboka sa nadýchla. Musím to urobiť. Snáď ma nebude nenávidieť. Zbadala som, ako sa na mňa díva jeho mama. Mala na perách samoľúby úsmev. Zavrela som dvere.
Ráno bolo pochmúrne. Dokonale vystihovalo moju náladu a pocity. Mobil som sa ani neodvážila zapnúť. Ale vedela som, že takto to nemôžem robiť donekonečna. A o chvíľu sa začína škola. Asi ťažko sa mu vyhnem, keď sme spolužiaci. Niekto zdola zazvonil. So zlou predtuchou som sa vyklonila z balkóna.
„Kam si včera tak zmizla a prečo máš stále vypnutý mobil ? stalo sa niečo ?“
Jaj keby si ty vedel, pomyslela som si. „Nie, nič...iba mi prišlo strašne zle.“ V podstate som ani tak neklamala. „A teraz ti je ako?“ spýtal sa ma ustarostene. „Ešte stále sa necítim dobre. Veď choď domov, so mnou by si iba strácal čas. Aj tak nemám na nič náladu.“ „Ako chceš, ale zavolám ti. A keď budeš chcieť opäť prídem“ „tak fajn,“ súhlasila som. Ako mu to mám povedať ? Ako mu to vôbec môžem urobiť ?
Pozerala som sa, ako odchádza. Vlastne som na tom balkóne stála až kým som takmer nezmrzla od zimy. Zapla som mobil. Prišli mi tri sms-ky a dva neprijaté hovory. Hodila som sa na posteľ a plakala.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
sialenkacik
18. 8.augusta 2007 18:18
moja to je tvoj príbeh alebo si si to vymyslela? lebo ak sa ti to stalo tak dost blbé. Povedz mu to ale dohodnite sa že o tom jeho matka vediet nebude že si mu to povedala. Ja neviem potom by ste mali sa jej vzopriet obidvaja- sa pred nu postavit,že je to váš život a nie jej a vy to chcete takto a bla bla bla. Ak bude schopný sa vzopriet vlastnej mame tak ta miluje. Ak nie tak ruky od neho je to mamičkin miláčik a vždy bude mat radšej ju ako teba. A ked si si to iba vymyslela tak dobrý príbeh.... heh
2
ok ... asi mi znova šiblo- písala si že kapitola 1 tak to bude iba príbeh..
3
ahoj Sialenkacik som rada ze sa ti to pacilo je to sice vymyslene ale na zaklade udalosti ktore sa stali a moja fantazia pracovala dalej vysvetlim mojho priatela mama zo zaciatku tak divne na mna pozerala..som mala pocit ze ma nema rada ze jej nesedim..proste nebolo to take sredecne ze by sme sa mohli zo srdca porozpravat, piect spolu kolaciky a chodit nakupovat ako to je u par mojich kamaratok ale ked si nasiel frajerku aj jeho brat tak som zistila ze chyba je v nej a nie vo mne potom mi moj vysvetlil ze jeho mama neznesie ked niekto robi nieco lepsie ako ona a uz vobec nie ze jej synacik moze mat v zivote aj nejake ine dievca ako je ona
a mas dobry postreh s tym ze ako sa on zachova..ze sa uvidi ci bude mamickin maznacik alebo naozaj to dievca miluje..najskor som to presne tak chcela urobit..ale bolo by to hned vyriesene tak som to spravila presne opacne..ze mu nic nepovie a uvidi sa ci jej veril ...ze ako velmi ju pozna..
a mas dobry postreh s tym ze ako sa on zachova..ze sa uvidi ci bude mamickin maznacik alebo naozaj to dievca miluje..najskor som to presne tak chcela urobit..ale bolo by to hned vyriesene tak som to spravila presne opacne..ze mu nic nepovie a uvidi sa ci jej veril ...ze ako velmi ju pozna..
Napíš svoj komentár