„Ešte stále sa mi vyhýbaš?“ spýtal sa jej a ľahko sa pousmial. On vedel čo sa stalo medzi ňou a Erikom a aj to, že Erik na ňho žiarli. Nikdy nechápal prečo, veď s ňou netrávil viac času ako s ostatnými babami, ani jej neprejavoval zvláštnu náklonnosť, ale aj tak mu bol vždy tŕňom v oku.
„Nie, len som nemala okolo teba cestu,“ vyhovárala sa. Nikdy s ním nič nemala , ani to neplánovala, ani ho nevyhľadávala. Nešlo jej do hlavy, prečo ho teda Erik tak nenávidel.
„No vidíš, ale teraz ju už máme spoločnú,“ snažil sa udržať konverzáciu. Napriek tomu však medzi nimi zavládlo trápne ticho. Vedela, že je na nej, aby zlomila tie ľady, ktoré medzi nich postavil jej frajer. Dočerta veď je slobodná a môže si robiť čo chce a nemusí sa stále obracať , či to náhodou nevadí Jemu!!! Vlastne, možno má pravdu. Naozaj je rada s Viktorom. Aj keď spolu neboli často, vždy si mali čo povedať a vedela sa s ním dobre porozprávať. Možno je naozaj teplý ako sa o ňom povráva, pomyslela si a nepatrne sa usmiala. Veď čo ma po tom! Baviť sa s ním môžem aj tak no nie ? „Vieš“, začala, „prepáč za to všetko, čo sa stalo. Je mi to trapné, to čo si myslí Erik o nás, vlastne si fajn a vždy som sa rada s tebou porozprávala a.... aj tak s tým nič nespravíme.. tak by sme mohli byť znovu kamaráti , nie ?“ pozrela sa na ňho spýtavým pohľadom. Vždy pri tom nahodí taký nevinný výraz a uprie na dotyčného svoje veľké, dokonalo nalíčené oči. Musel sa pri tom usmiať. „Samozrejme!“
O chvíľu už stáli pred jeho domom. Vonku bola zima a oni sa mali stále o čom rozprávať. Zajtra idú do školy, píšu písomku z matiky a tak spojili príjemné s užitočným a išli sa učiť spolu. On nikdy nevynikal, čo sa týkalo školy, jednoducho ho to nebavilo. Ona bola pravý opak. Nikdy nebola vyznamenaná, ale do čoho sa pustila to aj dotiahla do konca aj keď zubami- nechtami. Následovné dve hodinky strávili nad logaritmami a potom pozerali telku. Bolo už neskoro a ona musela ísť domov. Zajtra ráno vstáva.
Na druhý deň to bolo čudné. Mala pocit, ako keby Erik niečo tušil, aj keď sa to nemal ako dozvedieť. Mala aj trochu výčitky, ale potom si spomenula ,že on tiež raz išiel k jednej spolužiačke bez toho , aby o tom vedela a okrem toho veď nič nespravila. Celý deň cítila v triede napätú situáciu. Na jednej strane Erik a na druhej Viktor. A ona v strede. Cítila sa prinajmenšom ako vo zveráku. Cez veľkú prestávku sa to vyostrilo. “Mali by sme sa porozprávať, “vyviedol ju z triedy Erik. „Vieš, to čo sa medzi nami deje v poslednom čase...obidvaja máme na tom vinu, ale...nevykašleme sa na to ? Sme už predsa spolu dva roky tak teraz by bolo zbytočné nechať to, už sa poznáme a ja si neviem predstaviť, že by som mal niekoho iného ako teba...prosím. Nečuduj sa mi, že žiarlim, to iba preto, že ťa milujem a nechcem, aby mi ťa niekto zobral!“ Pozrela sa na ňho, a pripadala si ako keď jej pred dvoma rokmi vyznal lásku. Boli spolu na diskotéke a tancovali na slaďák I will always love you od Whitney Houston. Bola to jej obľúbená pesnička. Vtedy jej povedal, že sa do nej zaľúbil a chcel by byť s ňou.. a že keď aj ona s ním tak jej do konca života bude spievať túto pesničku. Bol to jej najšťastnejší deň. Doteraz jej tú pesničku nezaspieval. Nasilu prerušila svoje spomienky. Ako sa to všetko zmenilo! Bolo jej z toho na nič, ale toto už počula zopárkrát a nikdy sa tým nič nevyriešilo. Cítila ako jej búši srdce a zviera jej žalúdok. Jej prvá láska. Myslela si, že bude dokonalá. Že tento deň nikdy nepríde. Aj keď v podvedomí vedela, že už sa to nedá a ani to nevládze ďalej znášať. Do očí sa jej nahrnuli slzy. Zneistel. Zbadal v jej pohľade niečo, čo znamenalo že je koniec. Spomenula si na včerajšok.. zábava a smiech, cítila sa po dlhom čase taká uvoľnená.
„Prepáč“ vyjachtala.. ale ja nemôžem, už viac takto nie. Veď ty mi neveríš, upodozrievaš ma a stále na mňa útočíš. Pomaly už nikam nemôžem ísť a nedajbože aby som sa stretla s nejakým chalanom. Som stále iba s tebou ! Veď ja už ani nežijem !“ dostala zo seba a začala vzlykať. Spanikáril. Nevedel, že to brala až tak zle. cítil sa mizerne ,ale vedel že už to aj tak nezachráni. „Takže koniec ?“ spýtal sa ešte stále s malou nádejou v hlase. Iba prikývla a bežala preč.
Prišla päť minút po zvonení. Slzami zotrený mejkap si upravila, ale červené oči hovorili za všetko. Zašomrala slabé pardon a potom si rýchlo sadla do lavice. Všetky oči sa upierali na nich dvoch. Bolo jej to nepríjemné, a tak stále pozerala do lavice. Našla na nej vyryté malé srdiečko, ktoré jej vyryl Erik na narodeniny. O chvíľu jej dopadol na lavicu lístoček: nebuď smutná, viem čo sa stalo a mrzí ma to, ale bude to tak lepšie. Dlhujem ti malé rozveselenie za včerajšok, Viki.
Po škole išli spolu na nákupy. Keďže Vikiho rodičia sú už tri dni na služobke a týždeň tam budú ešte na dovolenke, bolo treba doplniť nejaké tie zásoby a bol rád že nie je na to sám a aspoň sa Baška rozptýli. Zdá sa , že a mu to aj podarilo, alebo sa tým zožiera vo vnútri , lebo ho tým nechce zaťažovať. Cítil sa za ňu zodpovedne, sám nechápal prečo. Nakoniec dotrepali celý nákup k nemu a od únavy celého dňa sa zvalili na gauč pred telku. Potom si objednali pizzu. „Už ani neviem, ako chutí domáce varené jedlo, posťažoval sa s plným bruchom Viktor. „Hanbi sa! Odpovedala mu Baška a odpila si z coca coly. „Už si dospelý mal by si sa o seba vedieť postarať“ a hodila do neho vankúš.“ „Ja že sa o seba neviem postarať?“ spýtal sa so smiechom Viktor. Vyzývam ťa na zajtrajšiu spoločnú hodinu varenia“ a vrátil jej jej útok. Potom nasledovala vankúšova vojna a neskôr u ňho zaspala. Prikryl ju dekou a zhasol svetlo. Sadol si k nej a premýšľal o tom, ako sa to celé zvrtlo. Stále mal pocit, že sa mu to všetko iba zdá. Cítil k nej čím ďalej, tým väčšiu náklonnosť. Cíti to aj ona ??
Zobudila sa uprostred noci. Chvíľu sa nevedela zorientovať. Sakra! Pomaly, aby nezobudila Vikiho vyšla z izby. Autobusy už nechodia a nočák jej pôjde tak o dobré dve hodiny. Rýchlo zavolala preto mame. „Ahoj, som u Aďi, zaspala som , keď sme pozerali film, mohla by som u nej zostať do zajtra?“ ... „Neboj sa“... „Nie, nie je tu žúrka“... „Dobre, tak zajtra poobede prídem, dobrú noc a ďakujem!“ zložila. Lúč svetla z obývačky dopadal na Vikiho tvár. Vyzeral ako malé, zraniteľné dieťa. O čom asi tak sníva ? Jeho tvár sa jej prekryla s Erikovou.
Sťažka si vzdychla. Cítila sa, ako keby ju niekto nadrogoval a ona má teraz stavy po. Ale aj tak jej ako keby spadol zo srdca kameň. Chvíľu váhala a potom si išla opäť ľahnúť.
Ráno bolo zvláštne. Obaja už boli hore, ale aj tak sa neodvážil nikto z nich čo len slovo prerieknuť. Ako keby sa báli, že narušia tento moment. Ako prvý vstal Viktor. Bez slova odišiel a o desať minút sa vrátil s táckou s pariacim sa čajom a chlebíkmi. „Vstávať spachtoška,“ zašepkal a položil jej tácku k posteli. „To je pre mňa ? spýtala sa prekvapene s ešte polozalepenými očami, lebo medzitým znovu zaspala.
Keď išla domov, cítila sa akoby opúšťala niečo veľmi cenné. Mala zmiešané pocity. Nevedela sa už dočkať večera. Ešteže sú tie prázdniny, v škole by som asi umrela! Doma bolo všetko po starom. Cítila sa tak opustene. Podchvíľou sa pristihla, že myslí na Vikiho. Je to možné ? veď len včera som sa rozišla s Erikom ! „Lenže už dávno si ho neľúbila“ hovoril jej vnútorný hlas. „Si ešte mladá, máš právo byť šťastná tak sa toho šťastia drž!“ Opäť musela myslieť na Vikiho. Bože! Veď je to cele choré! Sme iba kamaráti! Nemôžem sa do neho za taký krátky čas zaľúbiť! Alebo áno?
Večer išla k nemu s obavami. Je to až príliš krásne.. neskutočné. To nebude takto trvať dlho. Zmierená s tým, že si dáva zbytočné nádeje zazvonila pri jeho dverách. Otvoril jej v teplákoch a bez trička. „Prepáč, ospravedlňoval sa, chcel som pripraviť niečo jedlé na večeru ale viac ingrediencií skončilo asi na mojom tričku“ Usmial sa a ona mu jeho úsmev opätovala. Očami prebehla jeho telo a potom dvojzmyselne povedala : „Snáď by sa s tým, dalo niečo spraviť !“
Jedlo bolo úžasné. Opäť ležali pred telkou, na ešte odvčera rozloženom gauči. Ona mala zavreté oči a on sa jej hral s vlasmi. Rozprávali sa o všetkom možnom aj nemožnom. Obaja cítili tú iskru medzi nimi. Otvorila oči a uprene sa na neho zadívala. „Naozaj si gay?“ spýtala sa ho nevinne. „Čo??“ vyjachtal a šokovane sa na ňu pozeral. Pripadalo jej to smiešne a začala sa smiať. „Myslím to vážne“ povedala a chytila ho za ruku. „To si si o mne myslela ? „Čo ja viem... vraví sa to o tebe.. a nevedela som si inak vysvetliť prečo mi tak dobre rozumieš.“
Chvíľu na ňu ešte zmätene hľadel a potom sa začal schuti smiať. “Keby som nebol, zostala by si so mnou?“ Nedočkavo čakal na jej odpoveď. „Takže nie si ?“ odpovedala mu otázkou. „Mám ti to dokázať ?“ pristúpil na jej hru a vyzývavo sa na ňu pozrel. Zdalo sa mu, že trošku očervenela. Bolo to rozkošné a zároveň sexy na čo zareagovala aj istá časť jeho tela. Všimla si to a usmiala sa na ňho. Pomaly sa k nej priblížil a vdýchol jej vôňu. Mala mäkké pery a hladkú, horúcu pokožku. „A môžem sa ťa ešte niečo spýtať ?“ šibalsky sa na ňho usmiala a dala mu dole tričko. „Som pripravený na všetko“ a začal jej bozkávať krk. „budeš mi niekedy spievať I will always love you ?“ koketne sa mu zrakom zaborila do očí a nadvihla sa, aby jej mohol rozopnúť podprsenku. „Urobím pre teba čokoľvek“ a zašepkal jej do uší refrén piesne. Spokojne sa usmiala a potom sa už iba poddávala jeho rukám. Konečne sa jej srdce zaplnilo šťastím odpadol z nej obrovský balvan starostí a smútku.
Po troch rokoch ju požiadal o ruku a po výške sa vzali. On svoj sľub splnil a ona bola tá najšťastnejšia žena pod slnkom.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
vlastne si to odhadol uplne presne
islo o to, ze takmer kazdy vaha (cize aj ja ) , ci je jeho partner ten PRAVY a zacnu nedorozumenia, potom sa objavi niekto treti a teraz uvazujete ci by vam nebolo lepsie s nim...niekto to skusi a niekto nie lebo po takom case uz toho druheho nechce opustit..ale potom sa mozno uvazni vo svojom zivote a nebude stastny..preto som to tak zakoncila , pretoze naozaj zuzim aby som si zvolila tu stastnu cestu ...
islo o to, ze takmer kazdy vaha (cize aj ja ) , ci je jeho partner ten PRAVY a zacnu nedorozumenia, potom sa objavi niekto treti a teraz uvazujete ci by vam nebolo lepsie s nim...niekto to skusi a niekto nie lebo po takom case uz toho druheho nechce opustit..ale potom sa mozno uvazni vo svojom zivote a nebude stastny..preto som to tak zakoncila , pretoze naozaj zuzim aby som si zvolila tu stastnu cestu ...
Napíš svoj komentár
NO, keď som si prečítal záver:
"Konečne sa jej srdce zaplnilo šťastím odpadol z nej obrovský balvan starostí a smútku.
Po troch rokoch ju požiadal o ruku a po výške sa vzali. On svoj sľub splnil a ona bola tá najšťastnejšia žena pod slnkom"
... tak som smutne musel skonštatovať, že to bol zas len sen... a túžiace srdce.......