The False Truth

Kapitola tretia
Opäť škola

Na tento deň som sa bohvieako netešila. Nie len z recesie, ale hlavne preto, že som sa mala po dvoch týždňoch stretnúť s Ivom. Áno, už sú to dva týždne. Až teraz si uvedomujem aký je aj jeden jediný deň dlhý.
Tak som teda išla. Veď nič iné mi nezostávalo. Pred školou stálo už veľa ľudí. Spolužiačky mi začali kývať. Ja som však hľadala jeho. Stál opretý o stenu a pozeral na mňa. Začali sa mi potiť ruky a triasla som sa od zimy. V jednej chvíli som sa k nemu chcela rozbehnúť a potom som sa uvedomila a pripomenula si realitu. Vykročila som teda za babami, ale on ma dobehol. „Dokedy sa mi chceš vyhýbať ?“ „A čo mám robiť ?“ odpovedala som mu otázkou. „ Pozri, bolo to tvoje rozhodnutie a ja to rešpektujem. Keď si mi to vtedy povedala, nevedel som to pochopiť. Doma sa ma pýtali , čo mi je. Všetko som im povedal. Teta sa zatvárila sklamane, ale mama mi povedala, že to tušila. Vie ľudí odhadnúť. Asi deň pred oslavou mi povedala, že som príliš zaslepený, aby som videl, aká v skutočnosti si. Vtedy som sa s ňou strašne pohádal, ale teraz to ľutujem. Vidím, že mala pravdu.“ Fľochol mi do tváre a potom odišiel.

V takýchto chvíľach si poriadne neuvedomujete, čo robíte. Máte pocit akoby vás niekto ovalil sudom a vám teraz hučí v hlave. Všetko naokolo vám splýva, zvuky sa miešajú a obrazy sú rozmazané. Srdce ako by sa mi niekto snažil rozpučiť. Myslela som iba na jedno : utiecť . A to niekam ďaleko.

Z myšlienok ma vytrhlo hlasné škvŕkanie v bruchu. Asi desať metrov bolo Tesco. Neváhala som a išla za hlasom žalúdka. Tak sa jej to teda nakoniec podarilo. A ja hlúpa som jej na všetko skočila. Že to nechá všetko tak. Pohľad mi spočinul na pomarančoch a do očí mi vstúpili slzy. Už aj tieto oranžové gule ma naplnia sentimentalitou. Zrazu počujem známy hlas. Nemýlim sa. Jeho mama s tetou. Už si ma všimli aj ony. Teta na mňa vyčítavo hľadela a mňa zase ovládol ten zlý pocit. Iba jeho mama na mňa spokojne pozerala, s neskrývaným úškrnom na perách. „Nemáš byť v škole?“ opýtala sa ma. Iba som niečo zamrmlala a išla preč. Kedy sa to skončí ?

Druhý deň v škole nezačal o nič lepšie. Všetci už boli dokonale informovaní o tom , aká som strašná sviňa a ako som sa zmenila a že ten útek zo školy mi určite len tak ľahko neprejde. Mala som pocit , že sa v triede utvorili dva tábory a paradoxom bolo, že na druhej strane som bola iba ja. Našlo sa pár báb, ktoré chceli počuť aj moju verziu, ale keďže som bola úplne na dne, odbila som ich , že už je to aj tak jedno a nech ma nechajú na pokoji. Tým som stratila posledne kamarátky. Po vyučku si ma zavolal triedny. Mala som byť týždeň po škole. Na to som mu povedala, že super, aj tak nemám iný program. Ale on to zle pochopil a tak som po škole dva týždne a musím sa naspamäť naučiť školský poriadok. Začať som mala hneď.

Dni plynuli, a každý nový bol horší. Ivo na mňa pozeral ako na nejakú chuderu. A ja už som nemala silu mu to vyvrátiť, pretože som sa tak naozaj cítila. Občas sme sa spolu bavili, chcela som byť aspoň jeho kamarátka, ale on mi povedal, že to nebude dobré. Vraj sa asi už týždeň stretáva s nejakou dcérou maminej známej. A celá rodina ňou je nadšená, a že možno to s ňou skúsi. Spýtala som sa ho, či je modrooká brunetka. On sa naštval , že či už mi načisto šibe a odišiel.

Cítila som, že sa už z nášho rozchodu spamätáva. Vlastne som mu to uľahčila tým, že sa takto správam, ale nemohla som si pomôcť. Stratila som všetko, na čom mi najviac záležalo. A zistila som, že kamarátov máte iba pokým ich zabávate. Akonáhle vám niečo je, správajú sa k vám ako k nakazenému. Jedinú spoločnosť mi robil každý deň po škole profesor fyziky, ktorého som dovtedy neznášala, ale keď s niekým pobudnete nejaký ten piatok, zistíte , že je takisto človek a možno dokonca taký istý blázon, ako ste vy. Keď som mu povedala , že ho v triede prezývajú Quasimodo iba sa zasmial a povedal mi, že si ma veľmi obľúbil, lebo sa ho nebojím a mám život úplne na háku, ale že by bol radšej, keby som už poslúchala, lebo za tieto hodiny so mnou mu nikto neplatí. Tak sme si teda k sebe vytvorili takýto čistý, úprimný vzťah. A ešte som sa zlepšila vo fyzike.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu