Nečakané zmeny
Z dňov sa stali týždne, a z týždňov sa stal mesiac. V mojom živote nenastali žiadne zmeny, akurát že som z fyziky mala vždy plný počet na písomkách a začali sa šíriť reči, že Quasimodo si našiel svoju Esmeraldu.
Ale ja som to neriešila. Aspoň som vzbudila trochu záujmu.
Po triede sa začalo pošuškávať, že Ivo už s tou zlodejkoumôjhomiestavjehosrdci zvanou ako Dominika začal chodiť a keď som sa ho na to spýtala, potvrdil mi, že je to tak.
„Vieš, potreboval som niekoho, komu môžem dôverovať. Ona ma dokáže pochopiť a utešiť. Rozumiem si s ňou. Možno sme si naozaj neboli my dvaja súdení. Aj rodičia si myslia, že je to tak.“
S nechuťou som sa odvrátila. Takže teraz mu mamička diktuje aj s kým je šťastný, a s kým nie. Cítila som, že som prehrala. Všetky moje snahy o aký-taký kontakt s ním vyšli navnivoč.Cítila som sa taká prázdna.
Opäť som nemohla spávať a 80 % jedla skončilo v kanáli. Začala som rapídne chudnúť a kruhy pod očami sa nedali už zakryť. Nakoniec som skončila v nemocnici. Vlastne som už potrebovala nejaké kľudné miesto na odpočinok. Bola tam jedna fajn holka. Psychologička. Mala asi dvadsaťpať rokov a dalo sa s ňou super pokecať. Dostala som zo seba úplne všetko. Rozprávala som rýchlo a nepretržite, až kým som sa nedostala na koniec. Keď som však skončila, bola ticho. Tak som jej pripomenula , že už bol koniec, ak náhodou pri tom zaspala. Ona mi však povedala: „Nie nebol. Toto ani zďaleka nie je koniec. Ešte nič neskončilo. A je na tebe, ako budeš žiť ďalej. Pozri sa na seba ako na cudziu osobu. Teraz je hrdinkou toho príbehu Zuzka Ako chceš, aby ten príbeh skončil ?“ Najskôr sa mi to zdalo celé padnuté na hlavu. „Chcem, aby zistil, že tá baba má lepru, je to bývalá štetka, jeho mama onemela a on si uvedomil , že Zuzku stále miluje. „Nie, nie musíš si odblokovať myseľ. Kedy sa už prestaneš utápať v sebaľútosti ?“ poviem vám, dosť ma vtedy naštvala. Veď mne naozaj ublížili tak sa môžem ľutovať. Potom som však o tom začala premýšľať. Tí psychológovia dobre vedia, čo robia. „Chcem, aby Zuzka mohla byť opäť s ním“ vyšlo zo mňa. „To už je lepšie,“ pochválila ma. „Lenže Zuzka je pre neho teraz už úplne iný človek. Fláka to v škole, ma samé problémy, nemá kamarátov, lebo všetkých od seba odohnala.“ „Náhodou, z fyziky mám jednotku“ bránila som sa. Zasmiala sa a ja s ňou. Prvýkrát. Budem sa snažiť zo všetkých síl. Chcem ho získať späť.
Tá terapia urobila zázrak. Škoda , že sa to nestalo skôr. O pár dní ma pustili. Dostala som aj darček – nejaké antidepresíva. Vážne pomáhajú. Môžem odporučiť. Už môžem ako-tak spať a na svoje problémy myslím z 24 hodín iba 14. A vraj sa to ešte zlepší. Začala som viac o seba dbať, kúpila som si pár nových vecí, pozrela som si naše spoločné fotky, čo som nedokázala urobiť vyše mesiaca a dokonca som sa aspoň raz denne usmiala. Celé dni som si vypĺňala učením a čoskoro bolo vidieť aj výsledky. Všetky moje zásoby chľastu som odložila na spodok skrine, pretože mi to bolo ľúto vyhodiť a zavolala som pár bývalým kamarátkam. Na moju veľkú radosť mi niektoré aj zdvihli, iba dve mi povedali, že som si asi pomýlila číslo a tri so mnou nakoniec išli do mesta. Bol to pre mňa veľký deň. Opäť som sa cítila šťastná.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
digitalko
21. 8.augusta 2007 09:23
Chľast si si mala nechať na Medzinárodný deň chľastu.
2
neboj ešte sa k nemu dostanem ale nechcem predbiehať a kedy je ten deň ?
3
od zajtra idem na tyzden na chatu a este nemam piaty diel dokonceny takze musite zatial vydrzat ale potom sa hned do toho pustim tak zatial prajem krasne prazdninky
Napíš svoj komentár