Pod hustým dažďom,
prikrytá neviditeľným
plášťom,
s rozmazanou
maskarou
a maskou
rozmarného úsmevu.
Hľadajúc dôveru
tu stojím a čakám.
Kde ste všetci?
Hocikto...
No nikto nevidí
ani môj tieň.
Veď som len škrupina.
Obal len.
Z ktorého vyrvali
pekný sen.
Škrupina pod plášťom,
s dažďom v očiach.
A spomienkou,
že kedysi
bolo prečo žiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
29. 10.októbra 2012 16:46
tipujem to na rozchod
Napíš svoj komentár