V izbe ležal 14 ročný chlapec, ktorý takéto muky prežíva už 7 rokov. Ale ešte vždy sa bál. Nezvykol si. Nezvykne si nikdy. Opäť ďalší úder. Rýchle kroky, otvorenie dverí. Chlapec sa zľakol. Ale keď zbadal nádherné čierne vlasy, odľahlo mu. Bola to mama.
Zamkla dvere, ľahla si k chlapcovi a objala ho. Obaja plakali. Po tvárach im tiekli slzy strachu, bolesti ale aj lásky. Matka ho utišovala, potichu mu spievala. Spievala mu každý deň pokiaľ nezaspal.
Keď sa ráno zobudil, mama už vedľa neho nebola. Keď začul hlasy z obývačky, hneď vedel, čo sa deje. Tento rozhovor poznal už naspamäť:
"Neodchádzaj. Prosím. Už sa to viac nestane. Neviem čo to do mňa vošlo. Nechcel som ti ublížiť. Veď vieš že vás mám oboch rád."
"Tak prečo to robíš?? Každý deň hovoríš to isté. Že sa to už viac nestane. Ale ako ti mám veriť ? Hm? Prečo sa ku mne správaš ako k nejakej kurve?" Opäť plakala. "Rozhodla som sa. Odídem k mame. A aj s Maťom."
"To nemôžeš! Je to aj môj syn. Ak odídeš zabijem sa. A budeš ma mať na svedomí. Len ty a nikto iný. Musíš tu ostať."
Padla do kresla a rozplakala sa. Opäť dosiahol svoje. Tak ako vždy.
Maťo podišiel k mame a objal ju. Utrel jej slzy. "Mami never mu. Poďme preč. Ja tu už nechcem byť" Pošepkal jej do ucha. Ale on to počul.
"Koho zaujíma či tu chceš alebo nechceš ostať ty?!"
"Nechcem už s tebou žiť! Ani mama nechce. Že mami? Nenávidím ťa! A mama tiež. Nenávidí ťa. Že je to tak mami?" Maťo netušil, čo týmto spôsobil..
Otec zdvihol päsť a Maťo spadol. Udrel si hlavu. Keď sa prebudil, zistil že je stále na zemi, okolo neho je kaluž krvi. Po mame ani stopy. Pomaly sa posadil a pokúšal sa spomenúť si. Pamätá si len otcovu päsť a pád. Nič viac.
V celom dome mamu nenašiel. Určite šla s ním. Teraz sedia v reštaurácií a vyzerajú ako mladý zamilovaný párik. Maťa to bolelo. Cítil krivdu. On sa snažil ich zachrániť, a mama sa na neho vykašľala. Rozhodol sa.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lothusqa
23. 7.júla 2008 13:21
Welmi dobre, dufam ze napises aj dalsie
2
mam 10 casti napisanych na blogu ale pomali ich pridavam sem za 12 hodin mozem len tri tak trosku trpezlivosti
Napíš svoj komentár