Predstavte si, ako sa asi môže cítiť chlpatá zajačia opička (aj zajac, ale zajac na gumičke by vyzeral vtipne, ale o tom potom) s hlavou zo sadry, z ktorej jej ešte aj napriek všetkému vedie kovový háčik, na ktorom je uviazaná obyčajná klobúková guma. Skúste sa vžiť do jej pozície.
Celú dobu, odkedy ju vyrobili, visí. Visí a nič viac. Ani menej. Aha, áno, hompáľa sa na tej tenkej gumičke. Hore-dole, hore-dole. Z prava do ľava. Dopredu a do zadu. Tam a späť. Tu i tam. A to len visí na tyči v kolotočárskej strelníckej maringotke. To je len začiatok. Ona za nič nemôže, len proste je a nezmení to, lebo ju skrátka vyrobili a nepýtala sa na to. Čo má na to hojdanie povedať? Však ona za nič nemôže. Len sa tak pekne pokyvkáva v rytme života a má to zadarmo. Tej je teda hej!
Potom sa predá, kolotočári na púti už dávno prestali vnímať jej kamarátky, však všetky sú rovnaké. Pre nich. "Prosím si opičku." "Nie tú bielu, tú hnedú s bielou tvárou." Dvadsať korún. Iné. Rovnaké. Zisk. Radosť. Ako pre koho. Starším majiteľom opičky je jedno, čo sa s ňou bude diať. Nemá k nej taký vrelý vzťah ako kupec. Vidí len tých dvadsať korún. Čo z toho?
Kupec má z opičky radosť. Čo na tom, že má hlavu prasknutú, že jedno oko je hrubšie ako pravé, čo na tom, že sa longá, ale má radosť. A možno aj tá opička. Nevadí jej, že sa možno jej pôvodná guma vypruží, však dostane novú. Ale bude to stále tá istá opička?
Možno dostane hrubšiu, silnejšiu gumičku, na ktorej sa už nebude dať tak ľahko hojdať. Už nebude každú chvíľu tak veľmi hlboko, ale zas ani nie tak vysoko, ako keď mala starú gumu, ktorá už nepružila a len tak prežívala. Však aj tá nová guma časom povolí a bude ju treba vymeniť za novšiu a pružnejšiu. Pri každom kupcovi je individuálne, ako rýchlo (či pomaly?) svoju opičku na gumičke vypruží.
Bez záruky. Aj, či sa prasknutá tvár predelí na viac častí alebo ostane v celku. Je to na kupcovi. Bez garancie. Ostatne, nejaký kupec možno nebude musieť alebo chcieť kppiť scojej opičke novú gumu, lebo to nebude potrebovať. A tá guma bude čoraz tenšia, až tak tenulinká, že by sa mohlo zdať, že sa pretrhne, ale na sa nikdy nerozdelí, na to je dostatočne silná. Až sa o to niekto nepričiní a nespáli aj ten predposledný most, ktorý ho zväzuje.
Apropos, niektoré mosty páliť netreba, ale gumu občas vymeniť áno.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár