Ako sa stať intelektuálom

Anzu sa ako menšia považovala tak nejak automaticky za intelektuála. Potom si ale uvedomila, že vlastne nie je veľmi sčítaná, nemá nejakú extra záľubu v pozeraní alternatívnych filmov, filozofovanie väčšinou považuje za otravne abstraktnú zbytočnosť, kopa diania okolo nej, ako napríklad politika, ju vôbec nezaujíma a na veľa vecí nemá názor. Musela sa zmieriť s tým, že naozaj asi nebude výnimočná rasa, čo už. Byť oprávnenou písať blog o intelektuáloch ale stále ešte mohla byť, pretože ak nepíšete o sebe, ešte stále môžete urobiť výskum. Môj výskum pozostával z čítania knihy Intelektuáli (Paul Johnson, 1988). Autor študoval život viacerých intelektuálov, vrátane Rousseaua, Shelleyho, Marxa, Brechta, Sartra, Ibsena, Hemingwaya alebo Tolstoja. Pretože som v minulom živote (okrem toho, že som bola ľahká francúzska deva) bola klebetnica a zostalo mi to bohužiaľ doteraz, bola táto kniha presne pre mňa: do hĺbky rozpitvané osobné životy, citácie z denníkov, vyjadrenia blízkych aj vzdialenejších ľudí a ich zápisky, celé psychologické profily so všetkým dobrým aj zlým (ale hlavne tým zlým). Ak ste človek ako ja, ktorý sa rád zasmeje na to, ako je niečo skutočné neuveriteľne absurdné, odporúčam.

Akademický team sa po prečítaní (asi pred hodinou) hneď chopil šance a rozhodol sa pre vás zostaviť návod, ako sa stať intelektuálom. Úspech je zaručený a je vypozorovaný zo správania skutočných veľkých zvierat svetových dejín!

1. Idey vám musia byť prednejšie, ako ľudia

Viacero intelektuálov sa prehlásilo za milovníkov ľudstva a podujalo sa vymýšľať, ako ľudstvu čo najviac pomôcť. Aké ušľachtilé. V skutočnosti ale ovplývali schopnosťou s každým sa povadiť, všetkých nenávidieť alebo považovať sa za nadradených ostatným. Rousseau sa nepriznal k vlastným deťom (čím vlastne povedal, že ho jeho milenka podvádza) a keď bol okolnosťami donútený tak urobiť, tak ich vzápätí dal na adopciu, kde pravdepodobne zomreli. Nezabudol ale napísať pokryteckú obranu samého seba, kde tvrdil, že deťom je lepšie, keď ich vychová štát a on svojim deťom dokonca závidí. Okrem toho ON predsa nemôže byť obmedzovaný niečím tak prízemným, ako výchova detí. (toľko od človeka, ktorý napísal Emil alebo O výchove a cítil sa oprávnený hovoriť o výchove detí, ktoré ho vlastne nezaujímali.) Tuším to bol Shelley, za kým sa musela manželka vypraviť s deťmi v najväčších horúčavách, napriek tomu, že jedno bolo choré. Samozrejme po ceste zomrelo. Tolstoj zase počas vypracovávania svojho úžasného plánu na pomoc chudobným vybehol z domu, aby nápad prediskutoval so svojim duchovným vodcom a nechal manželku doma s malým, ťažko chorým dieťaťom. Z toho plynie ponaučenie: ak chcete byť správnym intelektuálom, buďte sebec, pre ktorého sú najprednejšie vlastné nápady a idey. Ignorujte všetkých okolo seba vrátane svojej najbližšej rodiny.

2. Pravda sa vždy dá znásilniť pre vyššiu pravdu

Okrem ľudskosti intelektuáli zvykli vyzdvihovať aj pravdu. Kameňom úrazu ale bolo, že komplet všetci boli pripravení čosi zamlčať alebo vyslovene klamať, kým vo svojich dielach písali o potrebe pravdy a jej kráse. Marx schválne dával do svojich diel vety, ktoré vytrhol z kontextu, ešte ich aj prepísal a potom im dal úvodzovky citátu a meno človeka, ktorý len neveriacky pozeral, čo údajne povedal. Nejakí Francúzi sa rozhodli analyzovať jednu kapitolu nejakej jeho knihy a s hrôzou zistili, že ani jedna strana nie je celá pravdivá, ak si dobre pamätám. Okrem toho Marx zvykol do svojich kapitalizmus očierňujúcich prác dávať správy štyridsať rokov staré, aby to vyzeralo, že továrne vykorisťujú robotníkov. Taký Rousseau klamal aj vo svojom vlastnou životopise, o Hemingwayovi aj jedna z jeho manželiek povedala, že je strašný klamár. Keby aspoň dobrý. Bol schopný chváliť sa rybou, ktorú niesol z trhu, že ju práve chytil, hoci bolo jasne vidieť, že je kúpená. Lži sa týkali všetkého od rýb až po chvastanie sa svojou sexuálnou aktivitou. Druhý poznatok o tom, ako sa stať intelektuálom, teda znie: Pravda je niečo, čo svet potrebuje a preto by ste sa mali zasadiť o jej propagáciu. To neznamená, že sa týka aj vás samých.

3. Buďte neverní a nezabudnite pri tom ponižovať svoju polovičku

Čo k tomu dodať. Normálne mi niekedy až zle ostalo. Kto si nájde milenku a potom od manželky chce, aby šli na výlet v trojici? Kto núti svojho druha, aby si otvorene hovorili o všetkých svojich zabehnutiach? (Tolstoj dokonca nútil manželku, aby si čítala jeho denník, ktorý bol v tomto dosť detailný.) Kto berie milenky na výlet s rodinou a manželku posadí v aute dozadu, aby mohla milenka sedieť vpredu a on mohol mať ruku položenú na jej stehne? Presne tak, vy, budúci intelektuáli! Nezabudnite, žiadnu ľudskú bytosť okolo seba nemôžete dostatočne ponížiť, aby sa to nedalo prekonať.

4. Všetko je o reklame

Niektorí intelektuáli mohli byť v jednej oblasti dobrí, v inej ale boli schopní trepať strašné nezmysly, až sa človek diví, že im to ľudia žrali. Všetko bolo o reklame. Bolo jedno, koľko ľudí bolo proti nim, aj tak by ich nikdy nepodkopali. K reklame patrilo všeličo: veľa ich malo svoj úbor, podľa ktorého ich ľuda spoznávali na ulici. Rousseau si dokonca spravil reklamu tým, že bol večne hrubým, hnusným a využivajúcim (ak mu niekto urobil láskavosť, tak to dokonca dokázal otočiť na to, že on chudáčik je teraz zviazaný spoločenskou konvenciou vďaky a presvedčil darcu, aby sa mu ospravedlnil za to, že mu niečo vôbec dal) a prehlásil to za svoj image. Odmietol chovať sa pred ľuďmi slušne, vyjadril sa k tomu tak, že on má takú povahu a ešte ho za to aj mali radi a všade ho pozývali. Ak aj vy zvládnete vrcholný alibizmus otočiť vo svoj prospech, vyhrali ste.

5. To, že sa do niečoho nerozumiete, neznamená, že o tom nemôžete písať

Ako Rousseau a deti. Alebo Marx a robotníci. Marx stále písal o robotíkoch, o tom, čo potrebujú a čo je pre nich najlepšie, nikdy ale medzi žiadnými nebol. Dokonca opovrhoval intelektuálmi, ktorí vyšli z robotníckej triedy, uznával len stredostavských intelektuálov, akým bol aj on sám. Tolstoj a Ibsen sú vychválení za preniknutie do ženskej mysle a Ibsen za naštartovanie hnutia za práva žien, obaja ale vlastne o ženy ako o ľudské bytosti záujem nemali. Tolstoj, sexuálne zvrhlý, zároveň ale veriaci, presúval na ne vinu za svoje morálne poklesky, neznášal ich a myslel si, že sú na vine všetkému zlému. Bežnou praxou sa u intelektuálov stalo sympatizovanie s robotníckym hnutím a často aj členstvo v KS, opäť napriek tomu, že žiadnych robotníkov vlastne nepoznali.



Tak, myslím, že päť rád stačí, aj tak som zapísala dve strany. Na záver ešte pár tipov pre birdzáckeho intelektuála
- nič nie je dosť patetické, aby sa nedalo ešte trochu pridať
- pri básňach nie je dôležitá ani forma, ani obsah
- o čokoľvek sa ostatní pokúšajú, je to preto, lebo je to teraz v móde a robia to aj všetci ostatní. Ostatní totiž zásadne nemajú vlastný názor, máte ho len vy.
- vždy choďte proti prúdu, bez ohľadu na to, o čo sa jedná a čo by pre vás vlastne mohlo byť výhodné. V tomto svojom názore buďte extrémisti, napríklad neuznávajte za žiadnych okolností sex pred osemnástkou, aj keby tí ľudia spolu chodili dva roky. Nezabudnite svoju individuálnosť samozrejme všade dávať najavo. Hlavne nikdy nebuďte zmierliví alebo tolerantní.


Na záver pár citátov:
"Nič nie je tak absurdné, či neuveriteľné, aby to niektorý z filozofov netvrdil." (Descartes)
"Človek má právo očakávať obyčajnú slušnosť dokonca aj od básnika." (Orwell)

A citát autora na konci knihy:

"Tucet ľudí náhodne vybraných na ulici poskytne prinajmenšom s rovnakou pravdepodobnosťou rozumné názory na morálne a politické problémy ako prierez inteligencie. (...) majte sa na pozore pred intelektuálmi."

 Blog

22 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu