Myslím, že som ešte nemala toľko smoly, koľko teraz (ono je to skôr smola v úvodzovkách, nikdy nešlo o nič vážne, ani som to tak nebrala). Vybili sa mi baterky, hoci doma nabíjačka ukazovala, že sú plne nabité. Ešte, že sme mali ešte jeden fotoaparát. Zabudla som si zubnú kefku, tak som hygienu dodržiavala prstom. Ale to je nič. Najlepšie bolo, keď sme dorazili na ubytovňu a pani, ktorej sa ani nedalo rozumieť vďaka ruskému prízvuku, nám s kľudom oznámila, že nemajú miesto (alebo jej skôr nedochádzalo, ako sa asi môžeme cítiť). Áno, má tam síce tú rezerváciu, ale keďže niekedy sa ľudia prihlásili a nedošli, tak nie aby sa cez internet platila záloha, jej šéf povedal, aby ubytovala toho, kto príde a zvyšok sa môže aj na hlavu postaviť. Ale mali po meste osem ubytovní, tak nás poslala po druhej, kde podľa telefonátu s inou Ruskou alebo Poľkou, alebo čo to bolo, zistila, že majú miesta. Až na to, že to bolo na druhej strane centra, ďalej od neho a ešte aj o niečo drahšie, ale stále to malo byť pod tristo korún za noc.
V metre sa nám hneď podarilo rozdeliť. Dve sme sa dostali dnu a pred treťou sa zavreli dvere. Bohužiaľ mala ona pri sebe dva lístky na MHD, takže druhá vnútri šla zrazu na čierno. Tak sme vystúpili a kým ona vybehla hore, aby ju v priestore metra náhodou nečapli revízori, ja som čakala, kým druhá nepríde metrom. K tomu sme nemali signál. Ale už druhým metrom prišla
Odviezli sme sa teda aj metrom, aj autobusom, našli sme nápis bezostyšne hlásajúci „hotel“, išli, kam ukazoval a tam... policajti fotiaci miesto činu. Nebolo to až také akčné, ako to vyznieva, žiadna krieda na zemi, len si fotili vrátnicu, ale aj tak. Ruska číslo dva nám dala kľúč od izby s tým, že zvyšok vybavíme potom.
Najlepšia na izbe bola jednopoznačne malá chladnička, ktorá sa zapínala každých pár minút a vrčala rovno vedľa postelí, takže sme ju každý večer odpájali. A vedľa sa za posledných 24 hodín nejak veľa krát sexovalo.
Ale inak to bol normálny výlet a toto je pre vás z neho asi to najzaujímavejšie
Pár posledných poznámok:
- videla som v ZOO korytnačky pokúšajúce sa o sex a už viem, ako sa tvári a ručí nadržaný korytňačiak
- v Prahe v gastronómii a suveníroch pracuje všetko iné, len nie Česi... a jeden južan mal obzvlášť rád slovo „zajtra“, pretože ho hovoril bez akéhokoľvek kontextu
- Žižkovská věž sa povie po anglicky Prague tower, keby ste náhodu nevedeli. A Prašná brána nie je Dust gate, ako by niekto čakal, ale Powder gate.
- Na Karlovom moste som videla karikatúristu v akcii. Bol super. Jedným pohybom urobil úplne dokonalý ťah, celé mu to išlo tak odruky, že to vyzeralo ako niečo strašne ľahké, nemohla som z toho.
- Tuším som tri dni nevykonávala veľkú potrebu (ale nie naschvál) a zdá sa, že to za posledné hodiny doháňam, za posledných asi päť hodín som už tri krát bola na záchode.
Prišla som do BA a hneď som sa začala cítiť divne a osamelo. Strašne sprosté, však ani ja nesledujem, kto sa kedy odkiaľ vráti a nevrhám sa mu k nohám s tým, ako mi chýbal. Ale ja som asi superstar a všetci ma majú obskakovať. Nemám rada svoje hlúpe pocity. Hm, ale mohla by som konečne vytriediť tie fotky z Lisabonu (november) a poslať ich Ryži, že?
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
cjubou
4. 6.júna 2011 22:06
ak ten južan bol typický južan, tak to hovorenie zajtra nie je až také nezmyselné - len si doslova preložil maňana
2
nabíjačka bateriek, zubná kefka (umývanie prstom) užívanie korytnačiek a revízori!! mám deja vú spred troch týždňov
3
zoo!
(ale to s tými pocitmi po príchode, nebrala by som to tak zle, tiež sa cítim zvláštne, keď sa odniekiaľ vrátim domov)
(ale to s tými pocitmi po príchode, nebrala by som to tak zle, tiež sa cítim zvláštne, keď sa odniekiaľ vrátim domov)
4
nadpis mi pripomína môj výlet do prahy (na koncert), teda konkrétne kamoškin album na fb, kde nebol ani jeden záber prahy, iba zábery z autobusu a intráku
5
čo mi pripomína, ako som si naposledy v prahe celý čas poctivo kupovala jízdenky, kým neprišla kamarátka a neporadila mi. šak si kúp zlavnenú celodennú za pade. ja mám takú tiež. načapali nás revízori, ja som zahrala, že som zúfalá slovenka v megalopolise a nevedela som (psie oči), tak som si musela kúpiť cez sms a tá potvora vedľa mňa mala dokonca lístok po dobe platnosti a ona proste nič!!
som ju skoro zabila.
som ju skoro zabila.
6
Neviem ako ty, ale ja mám ten pocit osamelosti vždy, keď strávim nejakú chvíľu s priateľmi a potom sa rozlúčime... (občas je mi z toho až do plaču...)
Premýšľam, načo tam potom mali tie rezervácie?
A dôležité je, že ste výlet zvládli živé a zdravé
(spomenula som si na UK a na tie vynikajúce cestoviny, čo som tam jedla a teraz som hladná... a viem, že to znie odveci...)
A ešte jedna odvecná poznámka - v súvislosti s fotkami - v sobotu bude mať v bratislavskej zoo Canon nejakú súťaž a bude sa dať vyskúšať (podľa ich slov) špičková fototechnika...
Premýšľam, načo tam potom mali tie rezervácie?
A dôležité je, že ste výlet zvládli živé a zdravé
(spomenula som si na UK a na tie vynikajúce cestoviny, čo som tam jedla a teraz som hladná... a viem, že to znie odveci...)
A ešte jedna odvecná poznámka - v súvislosti s fotkami - v sobotu bude mať v bratislavskej zoo Canon nejakú súťaž a bude sa dať vyskúšať (podľa ich slov) špičková fototechnika...
Napíš svoj komentár