Deň narcisov...

...to je taký deň nanič. Že vraj nie sú peniaze na onkologické prístroje. Hlavne, že vláda nedávno kúpila stíhačky za 37 miliónov, ale 2 milióny na tie prístroje nemajú.
Toto raz povedal môj zemepisár. Bohužiaľ, je to pravda, ale tomu sa teraz nechcem venovať, dala som to sem ako spomienku na moje prvostupňovo-gymnaziálne roky. Odvtedy som sa Dňa narcisoch zúčastnila niekoľkokrát a rada by som vám priblížila ten tohtoročný. Najprv ale spomienka na minulé dva ročníky, kedy som bola rozdávať narcisy po meste (predtým po škole).

Na ten pred dvoma rokmi si už veľmi nepamätám, ale viem, ako som spolu y jedným chalanom, čo bol so mnou v skupine, stretla Hantuchovú. Ináč, neverili by ste, ako sa pri takýchto príležitostiach spoznáte s ľuďmi, o ktorých ste ani nevedeli, že s vami chodia na jednu školu ^_^ Ja som najprv ani nevedela, o koho ide. Len som tam stála s kasičkou a rozmýšľala, prečo sa dokelu tá ženská tak ksichtí, akoby čakala už len na to odkiaľ ju začnú fotiť. Keď mi to Maťo povedal, moja reakcia bola "To nám teda jej frajer mohol dať viac ako päťdesiatku," kým on ešte 10 minút básnil o tom, že dával Hantuchovej (a ja som ho dopĺňala: "Narcis."). Konzument^_^

Pred rokom to bolo horšie. Skončila som v skupine s babami, ktoré viac ako homo sapiens sapiens pripomínali kury domáce. Ja také babenky nemusím, hlavne keď musím počúvať komentáre o ľuďoch, ktorí neprispeli ako: "Určite mu žena nedala včera večer." o___ó
A ľudia na tom nemenovanom úrade nám tiež veľmi nepomohli. (Mimochodom, pracuje tam Maťov otec, verili by ste tomu? XD) Najčastejšia veta bola "Dievčatá, a vy viete, že podomový predaj je zakázaný?" Nielenže sme to mali vybavené, k tomu sa jedná o charitu, nie o podomový predaj. Ale vysvitlite to nabrúseným ekonómkam.

Tak, toľko k minulosti.

Tento rok prekonal všetky moje očakávania. S babami, s ktorými som bola sa skvelo robilo a veľa sme sa spolu nasmiali. Pôvodne sme mali byť na Dlhých Dieloch (BA sídlisko), kde ale cez deň líšky dávajú dobrú noc, tak sme zdrhli do mesta. Nemali sme dohovorené stanovisko a okolo bolo plno iných skupín, ktoré svoje placi chránili ako supy. tak sme vandrovali. Boli sme v meste 5 hodín na miestach ako: Bratislavský hrad, Parlament, Prezidentský palác, Stavebná fakulta technickej univerzity, Výskumný ústav zváračský XD a pod. Nakoniec sme sa dostali tak ďaleko, že sme videli tabuľku ZLATÉ PIESKY 10 MIN. Bratislavčania vedia, že je to pomaly koniec sveta...

Zaplnili sme kasičku až po vrch, hoci sme nepredali všetkých 600 narcisov, len asi polku. Na konci sme už boli také vyčerpané, že sme sedeli na zastávke čakajúc na elinu a keď prišli nejaké deti, vyzeralo to asi takto:
"Môžem si kúpiť narcis?"
"Mm.."
Vrátili sme sa do školy o pol druhej, hoci profák nás čakal okolo jedenástej ^_^' hehe...ale nehneval sa.

Na záver by som len povedala, že takých skvelých ľudí, ako sú študenti Stavebnej fakulty, som ešte nestretla. Boli chvíle, kedy sa bez vyzvania stavali do radu, vyťahujúc peňaženky. Ak toto číta niekto z nich, kto si kúpil narcis, tak pozdravujem.^_~

A úplne nakoniec veta, ktorú som hovorila každému, kto nevedel, že už je Deň narcisov: "Piatok 13., to je predsa ten najlepší možný dátum."

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu