Tak si tak sedíme pred bránou s kamoškou, nazvime ju napríklad Puffko, sedíme a ohovárame chalanov, ale v podstate len seba, že sme také sprosté, aké sme, keď okolo ide jeden môj "kolega informatik" zo seminárov. On je tak trošku podivín, raz som ho pozdravila a on sa začal dívať inde A nie som jediná, ktorá ho takto pozná. Ale raz (alebo aj viackrat ^^')som si fakt myslela, že ma absolútne nemôže vystáť, že mu vadí už len moja existencia, až na jeden nazvime to záchvev, kedy sa so mnou začal baviť v autobuse takým spôsobom, že: "Ty nechodíš na semináre v piatok že? Ty v stredu."
Ale napriek tomu som teda naňho zavolala, zakývala, prekvapila... Myslela som, že odkýva a pôjde si ďalej svojou cestou, možno ani to nie, a on si to zrazu razil rovno k nám. A tak tam s nami stvrdol tak hodinu a pol. Prikvitla ešte JanuSKA, moja spolusediaca (alebo bývalá vlastne o____O) a to tiež tak, že šla náhodou okolo s mamou cestou z mesta. Heh ani ona nemohla veriť vlastným očiam keď zbadala, čo za čiernu postavu sa to týči do výšky tak meter sedemdesiat vedľa mňa.
Tak sme si spolu pekne pokecali...alebo skôr ohovárali našu milovanú učiteľku informatiky. Ach, ľúto je mi, že sa so svojimi tromi kolegami už nestretnem... nie že by sme si absolútne sadli, ale boli to ľudia, s ktorými som sa cítila dobre, s každým tak trochu iným spôsobom, a je mi ľúto, že ich poznám fakt len tak povrchne. Hm, škoda, že im to nemôžem povedať.
Tak a teraz idem do postele užiť si ten najkrajší spánok v mojom živote...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
nonormal
24. 5.mája 2007 22:35
S poslednou vetou sa stotožňujem na 100%.. =D
2
Jeeej... si ma spomenula
a bolo to fajn ten posed pred tvojou bránou... dlho som nemala možnosť tak dobre sa zasmiať
a bolo to fajn ten posed pred tvojou bránou... dlho som nemala možnosť tak dobre sa zasmiať
3
mne velakrat zdvihne naladu, ked ma niekto len pozdravi...niekto, koho moc nepoznam, ale pozname sa zo seminarov napr.
Napíš svoj komentár