Maturujem v týždni od 21. mája. To je o 2 týždne. Ešte jeden chodím do školy, pričom v piatok si už len vyzdvihnem taký jeden papierik, ktorý mi už aj tak na nič nebude. Tentokrát ani neviem, aké známky sa na ňom objavia.
A potom príde akademický, o ktorom sa všade dopočujete, že sa vtedy nechodí do školy, aby si maturanti zopakovali V KĽUDE, čo UŽ VEDIA. Ha ha. Neviem, ktorá z tých dvoch zvýraznených vecí je viac absurdná.
Späť k téme: takže už len týždeň. Už len týždeň budem patriť do kolobehu diania na našej škole. A potom je koniec. Koniec!! Ani sa to mojej hlavičke malej sprostej nechce pochopiť, tak divne to znie. Už nikdy sa nebudem ponáhľať na prvú hodinu...(teda budem, na výške, ale tomu neprideľujem taký dôležitý status)...už nikdy nebudem sedieť s babami v jedálni, kde na nás ujo Milan a.k.a. Jašter, vydávajúci obedy, kričal, že ešte nie je pol jednej. Už nikdy sa nebudem rozčuľovať na deti prvého stupňa, ktoré sa cez prestávku hrajú na chytačku a je im jedno, že ich všetci na celej škole majú za bláznov. Už nikdy neuvidím všetky tie sliepky, čo sa v decembri nosili v minisukniach, čo mi navodzovalo uvedomenie si vlastnej hodnoty, ani prehnane hlučných členov talianskej sekcie, z ktorých väčšinu zatriedite na diaľku, lebo sa nosia po škole ako pávi.
Bude mi to chýbať.
Bude mi to chybiet.
I will miss it.
Es wird mir fehlen.
V iných jazykoch to už neviem.
Všetci tí ľudia...tí, čo poznám, aj tí, ktorých nepoznám. Viem, že ani s členmi mojej vlastnej triedy sa neuvidím tak často, ako by som chcela. A čo potom ostatní? Z iných tried? Takí, ktorých som poznala s videnia. Niektorých som mala rada, iných nie, o niektorých som si nemyslela nič, ale všetci sa stali súčasťou mojej reality a ja ich teraz musím odtiaľ vyhodiť. Je to predsa fajn ísť ráno po chodbe a stretnúť niekoho, s kým som sa v živote nerozprávala, ale viem, ako sa volá. Alebo rozmýšať: Hm, tí dvaja sa poznajú? A tak.
A teraz to všetko opustím a dostanem sa medzi úplne nových ľudí. Niekto by sa možno tešil, ja si ale neviem predstaviť, že by to ešte niekedy mohlo byť také isté. Myslím, že toto bol môj najlepší rok. Aj keď bolo veľa učenia. No, možno od druhého ročníka (sexty) ďalej.
Je mi ľúto, že som nepestovala viac niektoré vzťahy. Sú tu ľudia, s ktorými by som rada ostala v kontakte, ale viem, že s najväčšou pravdepodobnosťou ich už nikdy v živote neuvidím.
Aké bolo krásne zúčastňovať sa volejbalových turnajov, Dní zdravého srdca (posledný bol najlepší, maľovali sme dvere..aspoň po mne zostane nejaká pamiatka), Dní narcisov, poprípade sa takýmto dňom elegantne vyhýbať. Aké bolo krásne ohovárať učiteľov a rozčuľovať sa nad ich príkazmi, v ktorých sa občas ani srnka nevyznala. Aké bolo krásne prechádzať sa cez prestávku po chodbách, kupovať si nápoj bez hanby označený ako káva (ja čokoládový nápoj), hľadať prázdne záchody alebo záchody s toaletným papierom, draviť svojich známych, báť sa na písomky, opisovať od seba ráno domáce úlohy, organizovať školské výlety...
Keď už nič iné, zostanú aspoň spomienky.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
3
oooooch no tak mne skola urcite teda chybat nebude..mozno par ludi ano.ale nic viac..nic menej.
ja sa tesim na THE END
ja sa tesim na THE END
4
Akože niekedy mám pocit - áno bude mi to chýbať - atmosféra strednej školy, naša super triedna (ktorá s nami vydržala celých tých 8 rokov a dokonca sa ešte zvláda aj usmievať , možno niektoré profesorky (teda až na chvíle keď ma skúšali) a niektorí spolužiaci dokonca...
Ale zase je pravda, že posledný mesiac na sebe pociťujem príznaky ponorkovej choroby, takže nastal najvyšší čas z tej školy vypadnúť.
Maturujeme až ten ďalší týždeň, ale keď kamarátka včera vyrátala, že už len 8 dní v škole a že nemáme známky z ničoho pouzatvárané a keď som si primyslela že dokopy nič neviem... tak mám chuť kričať a posunúť si maturitu ešte o také dva týždne
No nič, idem pokračovať v mojom učení sa na informatiku, ktoré spočíva práve teraz v hľadaní programov ktoré sme kedysi dávno robili aby som ich nemusela robiť nanovo
P.S.:My na školských záchodoch nemáme toaletný papier vôbec... To asi bude jeden z dôvodov, prečo v porovnávaní najlepších stredných škôl naša ani len nebola spomenutá... (a to si niektoré profesorky stále myslia že naša škola patrí medzi najlepšie v BA )
Ale zase je pravda, že posledný mesiac na sebe pociťujem príznaky ponorkovej choroby, takže nastal najvyšší čas z tej školy vypadnúť.
Maturujeme až ten ďalší týždeň, ale keď kamarátka včera vyrátala, že už len 8 dní v škole a že nemáme známky z ničoho pouzatvárané a keď som si primyslela že dokopy nič neviem... tak mám chuť kričať a posunúť si maturitu ešte o také dva týždne
No nič, idem pokračovať v mojom učení sa na informatiku, ktoré spočíva práve teraz v hľadaní programov ktoré sme kedysi dávno robili aby som ich nemusela robiť nanovo
P.S.:My na školských záchodoch nemáme toaletný papier vôbec... To asi bude jeden z dôvodov, prečo v porovnávaní najlepších stredných škôl naša ani len nebola spomenutá... (a to si niektoré profesorky stále myslia že naša škola patrí medzi najlepšie v BA )
5
hmm no ja uz teraz rozmyslam ze aj ked mame dementnu triednu ktoru neznasa cela skola a robi nam naschwal, bude mi ten nas gympel chybaat.. a este ked som si toto precitala.. nooo dowi dopo..
6
Ja sa bojííím buduceho roku!!! Náš kolektív stojí tak za veľké h**** ale aj tak mi budu zlate studenstke GMA casy chýbat..... och t je také deprimujúce!
7
krasne napisane, pocitujem to iste, aj ked este nie je ani zdaleka akademicky tyzden
8
A ja som si myslel, že to chybiet je po poľsky ...
Ono to s blogom možno ani príliš nesúvisí, ale vyvolal vo mne zbesilú myšlienku ... Možno by raz dobre padlo zozbierať ľudí, ktorým chýba stredná, nájsť vhodného profesora na dôchodku, ktorému to tiež chýba, uspokojivý priestor a ... No mne sa to pozdáva
Ono to s blogom možno ani príliš nesúvisí, ale vyvolal vo mne zbesilú myšlienku ... Možno by raz dobre padlo zozbierať ľudí, ktorým chýba stredná, nájsť vhodného profesora na dôchodku, ktorému to tiež chýba, uspokojivý priestor a ... No mne sa to pozdáva
Napíš svoj komentár
posledný týždeň..
doteraz sme nadávali, a teraz si uvedomujeme, jak nám bude škola chýbať disappointed: