Len som sa trochu zamýšľala nad tým, ako málo stačí k tomu, aby...

Už sa vám niekedy stalo, že ste sa ocitli na určitom mieste v určitom okamihu, prežili určitú situáciu a uvedomovali si, že stačilo strašne máličko, aby k ničomu nedošlo?

Predstavte si, že by ste sa v obchode zdržali o 5 sekúnd viac. Nestihli by ste bus. Ďalším by ste na zastávku došli o 10 minút neskôr. A to môže stačiť, aby ste o niečo prišli...alebo naopak, aby ste boli niečoho svedkom, niečo zažili, niekoho stretli...

Mali ste niekedy pocit, že niečo musíte urobiť? Niekam vás to ťahalo? Alebo, menej poeticky, mali ste niekedy pocit, že vaše aj úplne malicherné rozhodnutie, ako či sa zviesť autobusom alebo ísť peši, či ísť teraz alebo sa ešte niekde zastaviť pozdejšie niečo zapríčinilo? Lebo ste boli v (ne)správny okamih na (ne)správnom mieste? Napríklad kvôli tomu, že ste sa rozhodli dať si pred cestou z mesta zmrzlinu. Alebo preto, že ste sa ráno na poslednú chvíľu rozhodli, že si dáte na seba niečo iné.

No, nejdem to ďalej rozpyplávať a radšej ukončím tento svoj prvý krátky blog ^___^

 Blog
Komentuj
 fotka
skakalka  18. 6. 2007 17:15
no stava sa mi to cely zivot .. a stale na to myslim a je to pravda
 fotka
zemina  18. 6. 2007 17:17
Hmm..ako keby si mi to z mojej hlavy vyrvala,namojdusu. Castokrat sa nad tymto zamyslam..a castokrat ma z toho neuveritelne boli hlava. Lebo vzdy si poviem,ake je to neuveritelne,tych par sekund ktore sposobia ze bude nieco zmeskam..alebo nie..sa proste udeje..a ja predtym neviem co sa stane po tom co nieco urobim,ako sa rozhodnem..hm

Preto vlastne nikdy na nic nepridem a len sa snazim dokladne sa rozhodnut..aby vsetko klapalo..aj ked viem ze sa to neda.



Inaac tento tvoj blog mi pripomenul jeden kvazi romanticky film co som videla - Srdcova sedma.Proste zenska isla do metra a v istej casti filmu sa jej pribeh rozdelil na dve casti--v jednom metro nestihla..a v druhom hej

Ked ho stihla..stretla v nom jedneho chlapa,ktory sa stal jej nasledujucou zivotnou laskou a ked prisla domov,nachytala svojho frajera s jeho milenkou.



V druhom pribehu ich nenachytala a on ju vodil za nos ..ale toho chlapa co stretla v prvom pribehu,sretla tak ci tak..ale nakonci..

take dojemne stretko vo vytahu



jeden pribeh skoncil smutne..druhy stastne..

cizee tak..ktovie co sa stane za chvilu..co ak sa mi stane osudovym,ked pojdem o 18 00 na zachod ale o 18 05?



..sorry ak to bolo trochu dlhe...ale nedalo mi,zaujimava tema.
 fotka
zemina  18. 6. 2007 17:17
sakraa..ja som to napisala v takej dlzke ako samotny tvoj blog vazne sorry
 fotka
puffko  18. 6. 2007 17:22
hm to poznam... keby ze nie som tvrdohalvy strachoput a dneska skratka istej osobe poveim tak cauko ja bezim za iks ypsilonom a ty sa bez najesdt, tak by som nemusela sledovat ako ta osoba pred mojimi ocami ikx ypsilona bali a robi mi to naschavl som mala dojem... a stacilo by mozno aj tolko ze by sme sli zo skoly o dve minuty neskor a nestretli by sme ho co by ma sice mrzelo lebo som rada ze som s nim bola len keby som ju nedonuila cakat ma a tak.... juj





skratka to poznam!!
 fotka
luc.ka  18. 6. 2007 17:25
zaujímavá úvaha, áno, aj ja nad tým rozmýšľam... v istých situáciách
 fotka
borat86  18. 6. 2007 18:11
pekne hlave dobrí nadpis
 fotka
martinesko  18. 6. 2007 18:12
miestna slecna, dobry blog ano velmi casto sa nad tym zamyslam, hlavne ked sa stane nieco co som nechcel v negativnom zmysle
 fotka
leniny7  18. 6. 2007 19:42
Zemina ten film som videla aj ja...a normalne ma tiez donutil rozmyslat ale inak sa nad tymto velmi nezamyslam,bo by mi z toho pukla hlava.
 fotka
galinka  19. 6. 2007 10:47
Zaujímavá téma

Ale súhlasím s Leniny7 že sa nad tým netreba priveľmi zamýšľať, lebo potom sa môže stať že si to začneme vyčítať spôsobom... "Keby som nebežala na ten autobus, tak by som ho nestihla, ale zdržala by som kamarátku dlhšie na zastávke a nezrazilo by ju auto...môžem za to ja že teraz leží v nemocnici"

/to bol len príklad, dúfam že sa nikomu nič také nestalo a ani nestane /
10 
 fotka
black_soul  19. 6. 2007 19:17
Leniny7, yes you´re right
11 
 fotka
tatianka  17. 11. 2007 16:00
obcas si to uvedomujem
Napíš svoj komentár