O zákerných holuboch a radiátoroch na stene alebo Anzu goes to Poland

Minulý rok v júni som bola v Poľsku. A teda estitický zážitok mám dodnes...ale v niektorých prípadoch to bola skôr estetika škaredosti.

Neuveriteľných 10 hodín cesty, pri ktorých som si myslela, že z autobusu vynesú len moje ostatky, radšej ani nespomínam.

Najprv sme boli vo Varšave. Tešila som sa, čo uvidím, aj keď za krátku dobu. Užila som si tuším jeden kostol?? Ostatné budovy akurát zvonku. Ale pekné centrum tam majú, treba uznať. Zistila som, že Poliaci sú fantastický národ. Idú oproti vám po širokej ceste, ale neustúpia ani o krok do strany. Boli by schopní vás zhodiť na zem a ani sa nezastaviť. A okrem toho im nacionalizmus akosi nedovoluje pochopiť, že nie všetci vedia po poľsky. Jedna žena na nás začala niečo hovoriť, na čo moja kamoška úprimne povedala, dúfajúc, že bude pochopená "Prepáčte, ja vám nerozumiem."
"A čomu nerozumieš?"
Až dodatočne nám došlo, že nám chcela predať parfum. Hm, takže viem o ďalšej možnosti nákupu parfumov mimo Hlavnej stanice v Blave.

Naivne som si myslela, že predsa nebude problém sa dohovoriť nie? Joj, sa pomýlilo dievčatko. Hneď v prvom suvenírovom obchode mi predavač musel trikrát opakovať to isté, aby som pochopila, že chce sedem zlotych. Tak som mu ich dala. A on im nejaké drobné vrátil. Tak som tam chvíľu stála a rozmýšľala, čo do frasa povedal, keď nie sedem.

Naša ubytovňa bola...zábavná. Hlavne tie chodby, čo vyzerali, že človek prišiel do nemocnice. Izby boli po 2 a 3 a každé takéto dve boli spojené predsieňou a mali kuchynku, v ktorej sa nad stolom nachádzal už spomínaný radiátor. Mám s ním aj fotku. To viete, hotová sightseeing tour.

Potom sme sa presunuli do Krakowa. Boli sme v jednej katedrále, ale teda v živote som na jednom mieste nevedela toľkých turistov. Celá katedrála bola plná ako pri nejakom koncerte. Už som vám hovorila, že Poliaci sú nacionalisti? To ste ešte nevideli, ako vychovávajú svoje deti. Na každom kroku nejaká základná škola a učiteľky ukazujúce deľom pamäti národa.

V meste sa nám niektorí aj stratili. Vďaka ich hľadaniu nás zastihol parádny lejak, horší, ako akýkoľvek, ktorý by sa tu kedy mohol vyskytnúť. Ani dáždniky nepomohli. Ale z niekého zvlášteho dôvodu (asi due to our pomätenosť)sme sa nakoniec na tom dobre zasmiali.

Naša milá pani sprievodkyňa nám nezabudla povedať, že keď neviem, kedy sa mám stretnúť tak sa spýtam. Bola to pravda, ale ona sa tvárila, ako by bola naša učiteľka, pritom nás poznala druhý deň. A celkovo bola taká nejaká všeliaká...rozumej hnusná. Hlavne, že keď nás jedna poľská sprievodkyňa pochválila, tak sme zrazu boli aj podľa nej fajn.

Joj, ale ubytovanie v Krakowe, to vám bol luxus! Ja som sa neudržala a začala slepačiť (lebo som také teatrálne stvorenie a mám z toho haluz tak čo už so mnou) Baby pozrite na tú kúpeľňu!!! Ja tu budem spať! Aha, oni tu majú vymaľované! A na stene je obraz!!!! XD

No, dobre nám bolo, parádne sme sa nasmiali vo štvorici na prbehoch, čo napísal sám život, kým pol hodiny cesty odtiaľ vynervovaná triedna bliakala na oneskorencov s ktorými šla do nákupného centra.
Napiekli sme si aj koláčiky, ...no čo vám budem hovoriť, proste atmoška. Ale aj tak by som tam už nešla. No, možno hej, ale len kvôli tým ľuďom

P.S.: a čo sa týka tých agresívnych holubov, tak tých sme si tiež užili. Viete, že holuby zvyknú pred vami odletieť. Lenže tieto boli viac zvyknuté na ľudí, tak odleteli, až keď ste boli tesne pri nich...rovno vám do ksichtu. Ale perá našťastie nikto vypľúvať nemusel.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu