Vazene kolegyne a kolegovia,
vraciame sa k tradicii spolocnych predobhajob informatickych a grafickych
diplomoviek,
pravdepodobny termin je v stredu 8.2.2012 od 9.00 v C, kam Vas vsetkych uz
teraz pozyvam,
konciacich diplomantov povinne.
(....)
Predobhajoba znamena, ze kredity za diplomovy seminar neziska ani
studujuci,
ktory na predohajobe nepresvedci.
V preklade: Všetci musíme byť schopní obhájiť diplomovky dva mesiace pred tým, ako ich máme odovzdať, inak budeme opakovať ročník. Niektorí z nás (napríklad ja) sme sa už zmierili s tým, že asi nestihneme dokončiť diplomovku a zaplatíme si okolo 330 EUR za predĺženie štúdia. Lenže mať naviac FX z nejakého povinného predmetu (hoci aj kvôli tej istej diplomovke) by znamenalo, že nás to bude stáť trikrát viac.
Mail vyvolal patričnú úroveň masovej hystérie a rozhodlo sa, že sa autora mailu, ktorý nás má na Diplomovom seminári a ktorý je zároveň aj mojím školiteľom, opýtame, prečo nám ešte pred týždňom tvrdil, že sa dá predlžovať len kvôli diplomovke, keď to vyzerá byť naopak.
Keďže do indexu potrebujem aj písmenko z predmetu menom Diplomová práca, spýtala som sa ho najprv, čo odo mňa chce, aby som mu odovzala.
„Päť až šesť strán z každej z prvých štyroch kapitol.“
„Ale tretia kapitola je implementácia a štvrtá testovanie, ako mám písať o niečom, čo nemám nakódené?“
„Minulý týždeň sme sa o to rozprávali na Diplomovom seminári – píšte o tom, čo sa chystáte urobiť. Navrhnite nejaké experimenty a tak.“
„No... neviem si predstaviť, ako by to mohlo byť na viac ako dve strany.“
„Uvidíme, porozprávame sa o tom na nejakej konzultácii, nie takto medzi dverami. Viete, ako študent, ktorý menil tému, by ste teraz mali byť asi v polovici rozsahu práce...“
V polovici. Rozsahu. Práce. Takmer som sa pred ním rozplakala.
Momentálne mám šesť strán, nemám nič nakódené a o dva mesiace mám byť schopná obhájiť, pričom ešte musím stihnúť zložiť tri skúšky a odovzdať dva projekty. V stávke nie je nič menej, ako 1100 EUR, go, go, go!
Aby ste sa trochu menej tvárili, že ma nie je prečo ľutovať, keď na tej diplomovke nepracujem, načrtnem vám, ako to u nás funguje: nie som rozhodne jediná, čo nestíha, a to nie kvôli našej kolektívnej lenivosti, ale kvôli škole. Áno, nestíhame písať diplomovku, pretože máme školu. Myslela som si napríklad, že tento víkend sa do toho konečne pustím. Lenže zase treba nafotiť jeden projekt, nakódiť druhý, , zložiť cez net jeden test, učiť sa na písomku, sľúbila som pomoc s učením sa na ďalšiu písomku a to som už vo štvrtok odovzdala úlohu, čo bola do nedele, inak by som aj tú mala na krku. A keby som sa náhodou nudila, tak okrem samotnej diplomovky sú tu ďalšie dva projekty, do ktorých by som sa mohla pustiť.
Vráťme sa k tomu, ako bolo po hodine a stáli sme pred tabuľou a ja som sa ho pýtala na diplomovku. Prišli spolužiaci a začali sme sa ho pýtať na ten mail. Spýtala som sa ho, ako teda vyzerajú tie predobhajoby a čo sa od nás čaká, keď je to dva mesiace pred odovzdaním diplomovky. Začal nám rozprávať nejaký príbeh z iných obhajob a zakončil to tým, ako naše štúdium malo byť trojročné, ale je len dvojročné a potom to vyzerá tak, že študenti nestíhajú, a že všetci trpíme chybou systému.
„Áno, ale aká úroveň sa teda od nás očakáva?“ pýtam sa znova.
„Doteraz ešte žiadna grafická diplomovka nedostala FX.“
No dobre, ale však kto tvrdí, že niekto z nás nemôže byť prvým? Pýtam sa snáď ako debil? Mám sa spýtať ešte tretíkrát, aby mi konečne odpovedal na otázku? Odpovede som sa bohužiaľ nedočkala, ale to je vlastne jedno, pretože ak by som napísala tých 5-6 strán z každej kapitoly a niečo by mi bežalo, asi by som už nejak prešla... Takže, teraz sa neobávam toho, že vyletím z Diplomového semináru, ale z Diplomovej práce. A to predlžovanie len kvôli práci a ničomu inému, to sa asi myslelo tak, že keď urobíme aspoň 80%, tak kvôli zvyšným 20im môžeme predlžovať.
Takže, majte sa, Vianoce, uvidíme sa o rok. Síce som sa tešila, že medzi októbrom a júnom budem mať malý ostrovček týždňového voľna, ale bohužiaľ, nevydalo. Tento rok si ale pod stromček prosím nejaké tie lieky na zvýšenie mozgovej činnosti, nech som schopná programovať tak 10-12 hodín denne a stihnúť za mesiac odviesť polovicu práce na diplomovku, dať skúšky a odovzdať projekty.
Doriti, kedy ja stihnem zohnať rodine darčeky?!
EDIT: Po troch dňoch zisťujem, že som svoju produktivitu nejak nezvýšila, takže sa na jednej strane cítim hystericky, že čo som to tu popísala a prečo preháňam a na druhej ako debil, čo sa nevie poučiť a konečne seriózne začať makať a čo na to doplatí, uvidíme, čo bude pravda.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
grietusha
9. 12.decembra 2011 17:41
go anzu! go!
2
keby mi toto povedal tak ja sa asi rozplačem a potom by som ho ubil papučou pred tou tabulou...
ale držím palce
ale držím palce
Napíš svoj komentár