Ešte stále ma zvykne zabolieť v hrudi, keď si spomeniem, že už dávno nie si môj (...)

Cnie sa mi za Tebou.

Chcela by som Ťa mať vedľa seba.

Spať na Tvojej hrudi.

Počúvať tlkot Tvojho srdca.

Dotýkať sa Ťa kde sa mi zachce.

Zdieľať s Tebou každú tajnú myšlienku.

Ani nevieš ako mi chýbajú naše rozhovory.

Ani nevieš koľkokrát by som za Tebou najradšej utiekla (...)

...a čiernobielou pastelkou prepisovala našu minulosť




Ešte si spomínaš ako si mi povedal,

že navždy budem súčasťou Tvojej duše?




Chýbaš mi Ty, chýba mi naše My (...)

Už nemôžem byť tou maličkou,

ktorá sa ukryje do Tvojho náručia pred svetom (...)

Niekedy mám pocit, že som uväznená vo vysokej veži, do ktorej máš prístup iba Ty.

Rozhovory s ostatnými ľuďmi mi pripadajú také plytké.

Nikomu nehovorím ani z tretiny toľko ako som zvykla Tebe.




Ešte ma zvykne bolieť srdce,

keď sa zobudím zo sna o Nás

na to ako mi po tvári stekajú slzy

a Ty tu nie si...

...ale potom sa prestanem ľutovať




Je mi cťou, že som Ťa vôbec niekedy mohla milovať (...)

Buď šťastný kdekoľvek si a s kýmkoľvek si (...)

 Vyznanie

10 0 1 0 2

Komentuj

3 komenty k blogu