Kedysi som zvykla tvrdiť, že 30. jún je pre mňa najkrajším dňom z celého roka. Hneď po ňom ten Štedrý. Zostaveniu tomuto rebríčka, v ktorom nasledovali moje sviatky a rôzne iné príjemnosti (dotýkajúce sa môjho občasného egocentrizmu), dominoval fakt, že po 30. júni ma čakajú 2 mesiace váľania môjho ctihodného tela mimo školu.
Ako iste tušíte, tento rebríček už je out. Môj najobľúbenejší 24hodinovník roka práve prišiel. Zoznam som prepracovala nielen na základe toho, že počas júla a augusta nie vždy udržím svoju telesnú schránku mimo školy, alebo že už si ani zďaleka neužívam status „to do list – nothing“ počas celých prázdnin.
Skôr ide o to, že keby sa tento deň z kalendára vygumoval, spôsobilo by mi to potenie očí a otvorilo duševnú priepasť.
30.jún by ma mrzel, ale za ním nasledujú dni, kvôli ktorým som ho mala tak rada. Tieto dni sú jeden ako druhý. Alebo nie sú, záleží to od mnohých faktorov, hlavne odo mňa.
Lenže dnešok je spešl pre mnohých iných. A je len jeden.
Včera ma nepotešila jedna nevýznamná vec, ktorej som 23. 12., 23:55 dala krídla. Už 60minút nepotrebujem žiadne nepotešujúce nevýznamnosti. Bez ohľadu na to, ako veľmi chcem niekoho potešiť a ako potrebujem nový kufor, Adama a Evu mienim stráviť idylicky hlavne kvôli tomu, že všetci potrebujeme pokoj a harmóniu. Že sa na ne tak veľmi tešíme, že si nepovieme veci, ktoré by nám inokedy vykĺzli z rozdvojeného jazyka ako hadom. Lebo si dáme pozor.
Všetci sa tu tešíme, ako budeme s rodinou, ako im urobíme radosť, ako budeme mať my radosť, ako sa najeme, zasmejeme, znova najeme, pozrieme si Šafránkovej oriešky, ktorých je v živote ako šafranu. A ktoré by sa tak zišli. Keď si nemáme čo obliecť (lebo sme sa zase najedli), aj keď nemáme niečo iné. Veď by to z nich vypadlo.
Vlastne tu ide o pocit. Či už radosti, sýtosti, sklamania z ponožiek, pýchy na vlastnú kreativitu alebo dobrý výber, pocit krbového tepla bez krbu alebo pocit vzrušenia. TO sú tie šťastné a veselé dni. Štedré na pocity.
Teraz si urobím kakao a budem baliť darčeky do vlastnoručne vyrobeného papiera, aj keď prvá otcova reakcia zahŕňala slová „Načo to je dobré?“ a „Na tom papieri ti vyrástol les, nepribližuj sa s ohňom!“. Prvé minúty mojej novej TOP1 medzi dňami sa budem tešiť upravovaním toho, čo bude tešiť posledné minúty druhých. Teda snáď. Ale veď knihy som pre oboch rodičov vybrala k všeobecnej spokojnosti členov bytu číslo 11.
Nebudem vám priať šťastné a veselé. Prajem vám presne také Vianoce, aké ich vy prajete druhým. Lebo presne také si zaslúžime.
Ale aj ak dúfam, že váš Štedrý deň bude štedrý na príjemné a hrejivé pocity, kdekoľvek ste, akékoľvek máte vlasy, akokoľvek hlúpo sa v spoločnosti smejete a akékoľvek dni vypĺňali váš rok od posledného štedráka.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár