Jej slnovrat trvá večnosť; uštrikovaný zo skutočných fatamorgán, farieb unášajúcich horizontov, sfúknutých púpav, vyhasínajúcich pahrieb. Ona tancuje v súhvezdiach bohov, zároveň blúdi hladinu kruhmi, prstami odiera lupene lekien; načiera klenoty. Svet nevie kadiaľ kráčať; jej náhoda vedie nahé členky poliami, núka útočisko v čakajúcej čakanke. Smietky slobody trúsi pomedzi steblá; zvuk mincí vypĺňa vrecká; za uchom náplne váz, lacný parfém divokého maku a má toho najviac z nás, aj keď je kruhom v obilí, túla sa v zlate. Báseň 6 0 0 0 0 Komentuj