Niektoré blogy sa mi jednoducho vryjú do pamäti. Spomeniem si na ne
v chvíľach, aké autori opisujú alebo v úplne iných, ktoré mi ich pripomenú. A tú súvislosť zvyčajne pochopím iba ja.
Občas dokonca zabudnem hlavnú myšlienku vyjadrených pocitov, aj keď sa ma prvotne možno dotkla a oslovila ma, lebo sa neviem zbaviť pár písmen, slov, ktoré mi motajú vlastnú spleť myšlienok.
Ako to septembrovanie. Už ani nebolíš. 24ka plná listov, ktoré som ohviezdičkovala a čítala aspoň 20krát. Zakaždým som prišla
na kvantum vecí, ktoré sa u mňa zmenili od poslednej jesene.
Keď si doprajem ležérnu chôdzu a šliapem po popadaných listoch,
spomeniem si na všetkých, čo ma kedysi boleli a teraz už
vlastne ani neviem, aké dlhé a intenzívne to bolo.
Budúcu jeseň mi možno prídeš stratený a nepodstatný. Len na to musím
chvíľu počkať. Chvíľu, rok.
Koľko ľudí asi zahŕňa do svojich rozčúlených jesenných rekapitulácii
mňa? Dupú po mojich listoch.
Niektoré blogy uverejňujem, aby som pripomenula, že nikdy neseptembrujeme sami, že vždy je niekto, kto sa cíti rovnako
biedne,
skľúčene,
osamelo,
prázdno,
mierne nanič,
nijak,
fajn,
bezstarostne,
šťastne
aj božsky.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Dik @bansky ze sem pises, to je priam pocta pre tento portal.