Tvoje "naozaj" mi rúca hradby zo soli plaší zbabelosť obklopuje neohrozenosťou ustiela mi na vankúšoch hrude vinie sa k môjmu strachu kráča rebríkom rozbíja bábkové divadlá odiera si hánky o tiene (ma prenasledujú aj v noci) mojim prízrakom sa dýcha ľahšie stačí im tvoja prítomnosť pohladenie rukami hodinára láskanie čipky ach ostaň vnáram sa ti do paží vpíjam modrohnedú -túžim ostávaš- v bezpečí podušiek (spo)ľahneme sa/i jeden na druhého naozaj ↙ vsiaklo do myokardu ↴ Ostáva. Báseň 7 0 0 0 2 Komentuj