Lúče mi privierajú oči
aby mi do nich nepadla rosa.
Pletú sa mi pomedzi pramene
vlasov.

Aj ľahkosť krokov ustala.
Čas zastavili
slabučké ozveny nočných
hlasov.


Nespievajú, zabudli noty.
Chránim sa peľom.
Rezy, za ktoré viním
trávu

všetky postupne zahojí.
Ja na nej za to ležím
a márne v nej hľadám zašlú
slávu.




Sme dvaja.
Ja a pokoj.
Tak vženiem si ho tajne do dlaní.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár