Lúče mi privierajú oči aby mi do nich nepadla rosa. Pletú sa mi pomedzi pramene vlasov. Aj ľahkosť krokov ustala. Čas zastavili slabučké ozveny nočných hlasov. Nespievajú, zabudli noty. Chránim sa peľom. Rezy, za ktoré viním trávu všetky postupne zahojí. Ja na nej za to ležím a márne v nej hľadám zašlú slávu. Sme dvaja. Ja a pokoj. Tak vženiem si ho tajne do dlaní. Báseň 4 0 0 0 1 Komentuj