Prevrátil očami a vyzliekol si sveter. Akurát dnes musí mať tento bledý!
„Postavte sa na chvíľu.“
„Nohy ma z tých nemožných sandálov bolia aj bez toho, aby som na váš pokyn vykonávala vojenské cvičenia.“
„Dvihnite zadok, nech vám pod neho môžem položiť sveter, inak už nikdy nebudete mať deti. Potom sa pre mňa aj vyzujte, tie vaše sandále v tejto tme aj tak neplnia estetickú funkciu.“
Zahanbila sa. Bola hrubá a on jej ponúkol sveter. Pokúsila sa teda napraviť svoju neohrabanosť: „Ďakujem. A prepáčte, nepredpokladala som, že sa vo vás skrýva gentleman.“
„On sa neskrýva.“


Asi sa cítila previnilo, že svoje pozadie zahniezdila na kuse jeho odevu a kompenzovala to tým najhorším spôsobom. Už počul opisy piatich partnerov jej dvoch najlepších kamarátok a troch mačiek jej ďalšej kamarátky, lavírujúcej v rebríčku medzi piatym a šiestym miestom. Teraz už ho intenzívne bolela hlava a mal pocit, že mu vybuchne s príchodom ďalšieho príbehu, pri ktorom Cicka takmer prišla o labku.

„Nie ste taký hrozný ako vyzeráte, viete o tom?“
„Každej druhej pripadám ako Jude Law a každej prvej ako Julian McMahon. Len vy mi kazíte ideály vyhlásením, že vyzerám hrozne.“
„Nemyslela som to takto. Len ste trochu zakríknutý.“
„Len popri vás nemám možnosť ukázať pestrosť svojej slovnej zásoby.“
„Ja som si myslela, že už si rozumieme.“
„Pravdaže. Čo keby sme to teraz vyskúšali bez Cickiných dobrodružstiev a ostatných zvukových efektov?“
„Ale no tak. Zahrajme si nejakú hru.“
„Ja nehrám hry.“
„Naučím vás.“
„To, že ich nehrám, neznamená, že to neviem. Len som s tým v puberte prestal.“
„Prosím.“
„Fajn, zahráme si Kráľa ticha. Ja budem kráľ a vy ticho.“

Nemienila sa vzdať príležitosti niečo sa o ňom dozvedieť, ale nakoľko sa ich pobyt vo výťahu očividne ešte nechýlil ku koncu, bude chvíľu ticho, ak si to tak veľmi praje.
Mlčala už takmer 15minút, no on vedel, že nespala.
„Upadli ste do kómy?“
Nič.
„Vypľuli ste svoj jazyk na podlahu?“
Ticho.
„Vaše väznenie jazyka v ústnej klietke sa dá vysvetliť len stratou vedomia.“
Znova to ubíjajúce ticho. Panebože, jej tvrdohlavosť nemá hraníc!
„Ak ihneď neprehovoríte, budem nútený precvičiť si základy resuscitácie.“
„Ak ku šťastiu potrebujete iba počuť môj hlas, mali ste mi to povedať dávno. Nahrala by som vám pár rozprávok, keď ste sa už rozhodli ostať navždy dieťaťom.“
Nepotrebovala vidieť jeho tvár, aby vedela, aký výraz sa na nej usadil. Tento typ grimasy si šetril iba pre ňu. Jedno obočie mu vystrelilo ku štici tmavých vlasov, ktoré si náročky nečesal. Trochu privrel oči a pravým kútikom úst mu trhlo nahor. Chcelo sa mu smiať, ale nikdy by jej nedožičil to potešenie z vedomia, že je vtipná.
„Ideme hrať asociácie.“
„Nie, nejdeme.“
„Ja vyslovím slovo a vy musíte odpovedať to prvé, čo vám v súvislosti s ním napadne.“
„Viem, čo sú asociácie. Len ich nehrám.“
„Práca.“
„Peniaze.“, odpovedal automaticky.
„Strach.“
„Slabosť.“
„Rodina.“
„Zázemie.“
„Relax.“
„Whisky.“
„Umenie.“
„Divadlo.“
„Tma.“
„Neistota.“
„Hudba.“
„Husle.“
„Vôňa.“
„Škorica.“
„Láska.“
„Romantika.“
„Naozaj je to prvé, čo vám napadlo?“
„Nie, len som myslel, že by sa vám to mohlo páčiť.“
„Hráte na husle?“, zaujímala sa ďalej.
„Ja nie. Vy áno.“
„Ako to viete? Nehrala som už roky.“ Bola úprimne prekvapená jeho informovanosťou.
„Prívesok na retiazke, ktorú nosíte na nohe má tvar huslí.“
„Ste vnímavý.“
„Vnímam aj, že je tu čoraz teplejšie. Ste ako radiátor.“
Nahol sa k nej.

„Čo to robíte?“
„Zisťujem, či máte horúčku predsa. Zvykne sa to skúmať na čele, nepočuli ste o tom?“
„Ale perami?“
„Dlaň nemám takú senzitívnu.“
„A ja čelo. Skúste to nižšie.“
„Na čele máte teplotu, ale imunita vašich pier je obdivuhodná.“
„Podľa pravidiel amerických filmov si po prvom bozku tykáme.“
„Ak si to dáma želá.“

Nastalo ticho. Tak dlho po ňom túžil, a teraz, keď ho má, nevie, ako by ho vyplnil.
„Nemali by podľa pravidiel amerických filmov po prvom bozku aj spojazdniť výťah?“
„Možno to budeme musieť skúsiť znovu.“
Uškrnul sa: „Hádam bohovia prijmú našu obetu.“
Konečne sa zasmiala, čo uvoľnilo atmosféru.
„Čo ak sa odtiaľto nedostaneme?“
„Umrieme od hladu a tvoj novinár o nás napíše článok.“
„A ak áno?“
„Pozvem ťa na lasagne.“
„Vieš variť?“
„Mizernú kávu, ale... Nie, ruším to ,ale’ , nenašiel som žiadnu výhodu. “
Cítil, že sa usmieva. Odrazu ich oslepilo svetlo a výťah sa pohol.
„Americké filmy neklamú.“
„Očividne. Šla by si na tie lasagne hneď?“
„Ale áno, rada. To ty máš špinavý sveter...“

 Blog
Komentuj
 fotka
johnysheek  10. 11. 2016 16:10
bombaa
 fotka
artlover  10. 11. 2016 16:12
@johnysheek ej! dakujem
Napíš svoj komentár