O smere snov

Je polnoc a mňa dnes veľmi bolí hlava. A to odo mňa žiaden chlap nič nechce! Občas je bolehlav čistá pravda.

Je polnoc a mne nenapadlo nič lepšie, ako zdeliť svetu správu o mojej cephalgii. Ešte mi napadá ľahnúť si do postele, ale nie som slaboch. Radšej budem trochu skučať a mierne sa poľutujem.


Minulú polnoc som mala väčší problém. Neustrážila som dĺžku svojho žmurknutia a podľahla chvíľkovému záchvatu spánku. Krátko po začiatku nového dňa som sa prebudila s hlavou na stole a príšernou nočnou morou pod ním. Pomaly sa plazila z mojej blízkosti otravovať ďalších denných hrdinov.

Spomenula som si na viacero zlých snov. Niektoré sa opakujú a pramenia z mojich minifóbií.
Ako minulú polnoc. Idem výťahom a nedá sa zastaviť. Tento sen ma trápi aspoň raz za mesiac. Stúpam a nemôžem výťah donútiť stáť. Keď sa na 865. poschodí výťah rozhodne, že som mu vyčerpala všetku energiu, zastaví. To už mám značné problémy spomenúť si, ako sa správne dýcha a zachováva pokoj. Mala by som byť vo svojom paneláku, ale chodby mi nie sú povedomé. Stále schádzam nižšie a nižšie, klopem ľuďom na dvere a zároveň dúfam, že neotvoria.
Občas sa v snoch správam nevysvetliteľne, áno. Ako keď som v sne pobozkala suseda, lebo mi bolo ľúto, že má deravé topánky. Prečo som mu jednoducho nekúpila nové?! Asi sa radšej bozkávam ako kupujem topánky. Potešujúce pre potenciálnych nápadníkov...
Ale naspäť. Dvere sa väčšinou otvoria a ľudia ma vtiahnu dnu. Zdržiavajú ma kvôli rôznym veciam. Opravujem im vodovodné kohútiky alebo strážim usoplené deti. Vždy je všade veľa popínavých kvetov (žeby ďalšia fóbia? pre istotu si nebudem kupovať brečtan...).

Ak sú sny naše potlačované túžby, asi prahnem po zblížení s dôchodcami bez slušných topánok. Ak sú naším obrazom, mám seriózny problém s orientáciou aj kvapkajúcimi kohútikmi. Ale ak sny ukazujú smer, prečo nestúpam nahor?

Snáď na to prídem, keď ma prestane bolieť hlava.

 Úvaha

6 1 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu