Panta rhei

...tik

Kedysi boli moje
rozhodnutia rozhodné
a tvoje slová mali váhu;
pred mnohými otočkami o 360°,
keď ešte nebol unavený ciferník.

Vtedy si ma vábil,
pohlcoval
a vťahoval
dnu,
až som sa strácala v dyme strachu
medzi dvanástkou a
prvou rannou hodinou.

Kým minúty lenivo plynuli,
sekundy za nimi utekali krátkymi krokmi,
ako ja.
Naboso,
balansujúc na hrane straty a získania pokladu,
oslepujúceho
aj zarmucujúceho,
s prísľubom blaha
aj predzvesťou tiesne,
obkolesenom omamným oparom citu
aj pretkaného pochybnou pavučinou ilegality.



Teraz,
pridržiavajúc sa nočného stereotypu, sa so stisnutými očami
snažím v posteli oklamať čas.
Len ručičky sa mi neprestajne posmievajú,
predbiehajú ma svojimi zvučnými tikmi-,
zanechávajú ďaleko za sebou
v minulosti, čo sa módne opakovala.
Doteraz.

Zrazu sú
skutky neskutočné
a kvapky, čo ticho klopkajú na parapet
sa nevedia trafiť do rytmu hodín,




ktoré už nás nebudú
hrešiť
za hriešne
hriechy;
ani nám vylievať sladkosť z dna šálky
medzi prepletené prsty.

Nezastavia ani nespomalia,
ich cieľ je rovnako v nedohľadne.

-tak.

 Báseň

16 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu