A naozaj.
Po mesiacoch párajúceho sa rozladenia
týždňoch bez sluchu
úzkych dňoch
a víriacich sa hodinách
znova.
V priestore kričali dávne pohladenia
hlasné nádychy plávali vo vzduchu
v medzere medzi
sekundami, tými pred
úsvitom.
Pár chvíľ tlkotu v rovnakom rytme
a širokých zreníc v rozliatej káve,
keby len nebolo neskoro,
keby nebolo
toho
...
veď vieš.
Keby tvoj život
pre môj
nebol
tak krajne nezdravý.
Ššššššš.
(Nie všetky znamenajú to isté.)
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár