Z Montmartru

Mám rada Améliu. Hádže žabky, ponára ruku do vreca s obilím a sleduje ľudí. Tak sa charakterizuje začiatkom filmu. Keď som to minule videla, začala som premýšľať, čo by som povedala o ľuďoch okolo mňa alebo o mne samotnej.

Zdá sa mi, že každý z nás má okolo seba typy ľudí, ktoré sa opakujú.

1. Termit
Zvyčajne ide o zlomyseľného človeka, ktorému spôsobujú naše drobné nešťastia nadrozmernú radosť. Rozčuľuje nás už len pomyslenie na jeho otvorené ústa vypúšťajúce prúdy zbytočných slov, ktoré sa nám ako jedovaté šípky zavŕtajú pod kožu. Pracuje vysoko organizovane a rozožerie nám časť pekného dňa. Tento človek by sám seba pravdepodobne označil ako nekonfliktného a úprimného. Ja o tejto osobe prehlasujem, že má rada dýky v cudzích chrbtoch a vyhýba sa spoločenskej použiteľnosti.

2. Endorfínový
Je stelesnením čokolády a kávy, lahodí našim zmyslom v ťažkých časoch. V únave nás kúsok nesie na pleciach a potom znova postaví na nohy. Svojím humorom poteší našu aktuálne melancholickú dušičku a zje nám posledný kúsok pizze. Ak sme v hlbokej depresii a bez partnera, dohodí nám všetky stratené existencie, ktoré pozná. Len aby nám ukázal, že nám je vlastne dobre. A tak trochu pre vlastné potešenie z nášho tragického rande na vlakovej stanici s arašidmi v upotenej ruke. Títo ľudia obľubujú našu desiatu, lenivé víkendy a sršia temperamentom.

3. Typ hovoriaceho hrobu.
Strašne fajn človek, ktorému nemôžeme nič zásadné povedať. Vieme, že rozkecá všetky naše "ale nikomu to nehovor!", no aj tak sa s ním bavíme, lebo je TAK fajn. Väčšinou nás podporí v každej hlúposti a prehovorí nás na ďalší pohár vína. Aj chce udržať naše interné informácie, ale keď naňho všetci tak naliehajú, nakoniec mu vždy niečo vykĺzne. Možno jedáva prosciutto, veľa hrozna a zároveň si hryzie nechty.

4. Človek kuriatko
Niekto, kto sa teší všeobecnej obľube. Milo sa smeje a aj keď vlastne nikdy nepovie žiaden vtip, každý vraví, že má zmysel pre humor. Zavolajú ho na každú akciu, oblečenie na ňom vždy vyzerá lepšie ako na nás a vydrží bez vzťahu tak dva týždne. Nie sme si úplne istí, prečo nás vytáča, ale asi to má niečo s nemiestnou žiarlivosťou. Ibaže máme tohto človeka celkom radi, lebo nevieme povedať žiadnu jeho zlú vlastnosť. Trochu chceme byť jeho obľúbencom, vyhrievať sa v jeho žiare. Ako mäkké žlté kuriatko, ktoré si chce každý pohladkať. Pravdepodobne si užíva slnečné dni nejakou túrou, hrá v divadle a rád spí.

5. Hudobná šperkovnica
Tento človek je buď skúška našich pevných nervov alebo fyzickej sily. Poúča nás o pravdách života, fungovaní sveta a najradšej si to na záver zhrnie. Vyjdeme z toho ako úplní idioti, ale nemusíme mať strach. Bude ešte mnoho príležitostí poučiť sa a vypočuť si platňu znova. Stále podľa rovnakého konceptu a dokola, dokola... Až kým šperkovnicu nezavriete. Najlepšie do tmavej pivnice. Ibaže ona si vždy nájde cestu nazad. Potom nám trochu zabrnká na city, naša dobrá duša sa zľutuje a zavoláme šperkovnicu na nejakú akciu. Veď tam budú všetci, zanikne. Lenže potom je to znova dokola a dokola. A tak sa uzavrie začarovaný kruh našej milosrdnej povahy a otravnej hudobnej šperkovnice, ktorá zvykne cinkať drobnými alebo bižutériou, komicky rýchlo vyfúkne cigaretový dym a nemá hudobný vkus.


Neviem, ktorý typ pre ľudí predstavujem ja. Vlastne trochu tuším, kradnem posledné kúsky pizze.

Ale keby som mala mať vlastnú charakteristiku na začiatku Amélie, povedala by som, že obľubujem pina coladu, čestných ľudí a keď mi niekto kúpi akvarelový papier. Cítim sa nepríjemne v spoločnosti tekvicového prívarku, dávam si do kávy trochu mlieka a k nej knihu. Mám rada, keď si mám o koho zohriať nohy a gombíky paplóna pri nohách.

Niekedy, keď vám ľudia o sebe rozprávajú, sa dozviete viac z toho, akú svoju časť vám odkryjú. Možno vás nezaujíma, že rada sledujem miznúť rannú hmlu, aj keď mi mrznú prsty, ale zistíte, že sa teším z maličkostí a začnete si ich (možno) viac všímať aj vy.

 Úvaha

10 0 0 0 1

Komentuj

7 komentov k blogu