Nieže by smrť bola pre mňa pri mojom povolaní lovca podobných kreatúr ako bol tento, niečím šokujúcim, no ešte som sa nestretol s takým fanatizmom ako práve predviedol dotyčný fašista.
Práve som uvažoval čo s mŕtvolou, keď ma vyrušil záblesk od chrbta sa blížiacich svetelných kuželov prichádzajúceho auta. Rýchlo som vykĺzol von z krvou postriekaného vozidla a zamieril do hustého porastu vedľa cesty. Prikrčil som sa za najbližší strom a čakal čo sa bude diať.
Netrvalo dlho a tesne za naším autom zaflekovalo druhé, veľmi podobné. Už tieto fakty ma prinútili pomalým cúvaním opustiť úkryt.
,,Mark...!" niesol sa ovzduším výkrik niekoho neznámeho a hneď za ním ďalší ktorý znel skôr ako zmes narýchlo vyslovených nadávok.
,,...muss noch hier sein..."
Posledná veta mi celkom jasne naznačila, že neznámy, či už jeden alebo viacerí preorientovali svoju pozornosť na mňa, tušiac že sa ešte stále nachádzam niekde v blízkosti.
A naozaj, takmer vzápätí sa ozvalo dupotanie a dva páry nôh vnikli do lesa v ktorom som sa teraz skrýval i ja. Moje objavenie viselo vo vzduchu a tak som neváhal a bez ohľadu na okolnosti rozbehol hlbšie do lesa.
Hluk vyvolaný mojimi nohami nezostal bez povšimnutia a v mihu som za chrbtom počul krik a dva výstrely.
Mierne som sa prikrčil, no pokračoval v bezhlavom behu naprieč džungľou. Popri hlave mi preletel ďalší náboj a zalial ma pot. Títo chlapci to myslia naozaj vážne.
Neustále ku mne doliehali výkriky a streľba. Bezhlavo som sa predieral hustým porastom vpred. Konáre nízkych kríkov mi švihali do tváre a tak som pokračoval s mierne privretými očami až kým sa mi pomedzi štrbinky, ktoré moje viečka vytvorili, nezazdalo že napravo odo mňa svietia akési svetlá.
Neváhal som ani sekundu a v mihu zmenil trasu môjho úteku tým smerom. A naozaj, hneď ako sa stromy začali rozostupovať predo mnou sa na osvetlenom priestore objavili stovky stanov a stánkov, pripomínajúce niečo na spôsob európskych trhov so zeleninou a ovocím.
To čo ma potešilo bolo množstvo ľudí pohybujúce sa v túto neskorú hodinu medzi nimi. Okamžite som sa pri všetkej nenápadnosti akou môže oplývať cudzinec v dave domácich, zamiešal medzi nich. Výstrely ustali. Alebo som ich len cez hluk, ktorý vytvárali ľudia v tomto zvláštnom stanovom mestečku proste nepočul.
Nevedno ako dlho som blúdil uličkami medzi stanmi, no napokon som sa predsa len vynoril na kraji trhoviska, na mieste, kde rušná hlavná cesta oddeľovala stany od zvyšku mesta. Predo mnou sa vynorili osvetlené budovy neznámej metropoly.
Dôsledne som sa poobzeral a vo chvíli keď sa premávka zdala byť o čosi redšia, vykročil som na asfaltovú cestu s túžbou stratiť sa medzi vysokými obytnými domami predo mnou...
Takmer vzápätí naľavo odo mňa zaškrípali pneumatiky a malý volkswagen van, doteraz neškodne parkujúci vedľa hlavnej cesty, vyrazil mojím smerom, až kým nezastavil bočnými odsuvnými dverami priamo predo mnou. Tie sa v momente otvorili a čiesi obrovské ruky ma vtiahli dnu do stiesneného priestoru.
Dvere sa zabuchli, kolesá znovu zaškrípali a skôr ako som stihol čokoľvek spraviť, veľká neznáma päsť pristála s ohromnou silou na mojej tvári. Ozvalo sa plesknutie a mňa mierne odhodilo dozadu. Skôr než som sa stihol spamätať, ďalšia päsť ma zasiahla tentokrát z druhej strany. Reflexívne som si hlavu prikryl oboma rukami aby som sa ochránil pred nasledujúcim mlátením a dokopávaním.
Auto bolo v pohybe a tak sa neznámi útočníci, aspoň myslím, že boli dvaja, nevedeli poriadne trafiť na miesta kam chceli udierať. Napriek tomu sa im to občas darilo viac ako grandiózne. Pomaly ale isto som strácal vnímanie a kontakt s okolím. Ruky ochabli a neboli viac schopné chrániť hlavu. Zdalo sa, že na chvíľu prestali. Opatrne som zdvihol hlavu a môj pohľad sa stretol s pohľadom tmavých očí nado mnou...
,,Za Marka...!“ zareval a nasledujúca rana ma definitívne stála vedomie. Odkväcol som na kožené sedadlo malej dodávky a viac neregistroval nič čo sa dialo okolo mňa...
p.s. - venované kosmiklove, zato že oživil túto sériu
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zofkaa
11. 10.októbra 2008 11:28
to je dobreeee
Napíš svoj komentár