Koľko vnútorných myšlienkových prevratov spôsobí jedna, dve fotky v aktuálne zdanlivo vyrovnanej mysli. Ako veľmi sa človek snaží nechať svoju minulosť ďaleko za sebou, tak rýchlo si ona skratkami pomedzi negatívne spomienky nájde cestu do prítomnosti s túžbou znechutiť dotyčnému budúcnosť.
Aký silný je človek? Krehká bytosť bez nadľudských schopností. Logicky ani ľudia nemôžu mať nadľudské schopnosti... Je taký silný akým sa sám cíti. Presne ako známe, si taký mladý akým sa cítiš byť.
Môžeš teda sám seba presvedčiť o tom, že si dosť silný na to aby minulosť aktualizovaná pripomienkovými prvkami v súčastnosti, nezničila tvoju budúcnosť?
Nie... (slaboch)
Áno to dokážem... Som silný a odhodlaný. Ak nie pre svoju budúcnosť tak aspoň pre budúcnosť tých, ktorým ju môžem ovplyvniť. Aspoň sa pokúsim.
A možno padnem do kolien a ruky zaborím v prachu minulosti, ktorý sa mi s radosťou vryje až kamsi pod nechty... pretože som mu to dovolil.
A možno mi niekto podá ruku a vstanem. Snáď to bude niekto kto napriek neúspechu pochopil môj dobrý úmysel a teraz jeho činy ovplyvňuje ľútosť k tej troske ležiacej v prachu dole pod ním.
Napriek všetkému to stále znie lepšie ako vzdať to všetko hneď v úvode nezačatej snahy, povedať nie a žiť, alebo lepšie povedané prežívať sám so svojím prachom.
Ako raz povedal jeden veľmi opitý starec: ,,nehádž flintu do žita, radšej ju pevne chyť do rúk a bojuj."
Tak veru, svet vždy patril a bude patriť víťazom.
A najväčší víťaz je vždy ten, ktorý vyhrá boj sám so sebou... verte, že viem čo hovorím.
Pseudoblog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
petronellka
16. 9.sept. 2008 00:37
posledna veta je krasnaaaaaa
Napíš svoj komentár