UPOZORNENIE! Celý príbeh, vrátane postáv a udalostí v ňom sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť s realitou je náhodná. Neodporúča sa čítať osobám mladším ako 15 rokov a ľuďom s nízkou dávkou tolerancie. Neobsahuje nijakú prevratnú myšlienku a len veľmi málo poučenia.
Myslím, že život na zemi je strašne monotónny. V podstate či som američan, japonec, angolec, alebo obyčajný slováčik, robím tie isté chyby ako všetci tí ostatní.
Podvody, klamstvá, nevera, naivita. To všetko sú veci, ktoré robíme. A robíme ich všetci, či tu, či za veľkou mlákou, či na inej planéte nejakí čudáci s tykadielkami na hlavách.
Osobne nemám veľký talent na písanie, no nechápem, prečo nejaký super spisovateľ, čo na svojich knihách vyťažil milióny, nemôže zobrať papier a pero a jednoducho spísať všetky debiliny, ktoré je človek ako tvor omylný, miestami až hlúpy, spáchať. Všetci na svete by sme si ju kúpili a všetci na svete, ak nie všetci tak aspoň väčšina, by sme sa pri čítaní následkov tých činov nejakých iných hlupákov jednoducho poučili a neopakovali ich.
Tak by po tejto planéte behala vlastne len hŕstka tých, ktorým by sme sa my ostatní smiali, že nás svojimi životnými chybami posunuli vpred.
Vlastne, ešte pár takýchto preklepov, ako bol môj vzťah s Ninou pred mnohými rokmi, naserem sa a tú sprostú knihu napíšem sám.
Stojím na zastávke a čakám na kamarátov biely fiat, ktorý ma tu mal vyzdvihnúť už pred pätnástimi minútami. Uvažujem, že ak by som ju predsalen niekedy napísal, presne takýto trápny predslov by mala. Vážení čitatelia, keď som bol mladší a bití životom, jedného krásneho dňa som si pomyslel... a už by to šlo.
Spoza rohu sa napokon vynára stará biela krabica a tak netrvá dlho a už som nalodený. Napriek tomu, že sme len štyria, tlačíme sa ako dobytok. Smerujeme do Nitry, ako inak na zápas. Tri hodinky pred úvodným výkopom by malo stačiť na malé prekutranie tamojších podnikov.
Auto parkujeme na nejakom dobre zašitom mieste, nakoľko vieme, že nitrania vrámci ťažkej zakomplexovanosti z prehratých zápasov, zvyknú kľúčom poškrkať celú kapotu. Presúvame sa do centra mesta a spájame sily s dvoma menšími partiami, čím vytvárame celkom pekný a navyše nebezpečný celok.
Usádzame sa v jednej z krčiem na námestí a začíname popíjať. S pribúdajúcimi pivami, pribúda i hlučnosť a neokrôchanosť našej skupiny. Všimol som si, že na malom parkovisku za rohom sú zaparkované dve dodávočky, zjavne obsahujúce požehnaný počet západoslovenských kukláčov.
Je asi hodina a pol do zápasu, keď sa kdesi od supermarketu prirúti skupina asi dvadsiatich belasých s oveľa početnejšou partiou domácich za pätami. V momente mi stúpa adrenalín v krvi a spolu s ďalšími desiatimi vyskakujem zo stoličiek a vybiehame von z podniku.
Belasá banda na chvíľu zaváha, zjavne si mysliac, že sa dostali do pasce, no hneď ako spoznávajú pár z nás dopĺňajú náš počet a spoločne obraciame záujem proti teraz už rovnako obsiahlej tlupe Nitranov. Tá teraz taktiež na chvíľu zaváhala, nehľadiac ani tak na nás ako skôr na kukláčov vybiehajúcich z dvoch dodávok na rohu ulice.
Už je ale neskoro na nejaký ústup. Z tejto geniálnej situácie treba vyťažiť čo najviac. Obzvlášť pri pohľade na zostavu domácich, medzi ktorými badať aj mnoho starých chuligánov, ktorí sa už pár rokov na futbalovej scéne neobjavili.
Spoza chrbta počujem rev a následne ponad naše hlavy letí na Nitranov jedna z barových stoličiek. Krik sa stupňuje a vzápätí už bežíme oproti sebe. Prví sa zrážajú a vzniká chaos. Nenormálne nahecovaný, snažím sa dostať k súperovi a sotva sa stíham uhnúť pivovej fľaši letiacej z druhej strany. Sklo sa roztriešti na všetky strany a na zemi sa zjavujú prvé kvapky krvi.
Konečne som schmatol akéhosi vysokého nácka za bundu a zahnal sa mu po tvári. Môj úder ho neskolil a tak pokračujeme v tesnej férovke, neustále rušený vplyvom okolitých mlátičiek. Konečne sa trochu zohol a ktosi z našich mu kopol do hrude. Už – už som sa doňho chcel znovu pustiť, keď vtom ma zľava zasiahol do ruky tvrdý policajný obušok.
Situácia sa rapídne mení a skupiny sa rozdeľujú. Do boja vstúpili policajti a mlátia všetko hlava nehlava. Nie je ich ale veľa a to si veľmi skoro uvedomujú obe bandy, najprv sa dávajúce na ústup.
Zo sekundy na sekundu sa situácia mení a v našich rukách sa objavujú stoly, stoličky, fľaše, poháre, skrátka všetko čo sa naokolo povaľovalo.
Divadlo, ktorému z ďiaľky prizerá asi stovka výskajúcich náhodných okoloidúcich sa dostáva do druhého dejstva. Či Slovanista, či Nitran, všetko teraz obrátilo svoju nenávisť voči policajtom, snažiacim sa stále o vydobytie si rešpektu agresiou.
,,Na niiiiiich!!!“ zreve ktosi a tieto dve slová spúšťajú neúnosnú vlnu útokov na teraz už ustupujúch kukláčov. Tí sú v menšine a teraz už sa i pár z nich váľa po zemi. Snažíme sa útočiť, ja predovšetkým, nakoľko mám voči nim nejaké nevybavené účty z minulosti, no práve vo chvíli, keď skutočne začíname mať navrch, počuť škripot bŕzd a policajné sirény. V tejto chvíli je naozaj čas na definitívny ústup. Beriem teda nohy na ramená a zdrhám kade ľahšie.
Utekám a so mnou asi päť ďalších, pričom iba o jednom viem iste že je slovanista. Ukrývame sa v nejakom zapadnutom dvore a predýchavame. Jeden z nich je práve ten vysoký skinhead s ktorým som si to naposledy ručne vybavoval.
Zvonku k nám dolieha krik a sirény. Je jasné, že po nás pátrajú a musíme mať naozaj veľké šťastie aby ich nenapadlo nazrieť sem dnu.
Sadám si na nejakú debničku a ostatní ma napodobňujú. V podstate sme v slepej uličke. Vonku milión polišov a vnútri dvaja slovanisti a traja nitrania. Ako sa môže toto skončiť... nikto netuší...
To be continued...
Vymyslený príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
1
petka9
23. 11.novembra 2008 13:37
začiatok výborný, potom už iba bitka...
2
noo bola by som zvedava ako sa to skonci..ae celkom fajn..az na par detailov ktore by mohli byt inak napisane alebo vobec nenapisane ...inak fajn clanok
3
To ze sa ultras klubov (neviem ci je to spravny pojem, ale podstatu toho hadam pochopi kazdy)mlatia mi neprekaza, je to ich vec, ale rozbijanie majetku inych je o niecom inom. a takisto ta agresia voci obycajnym fanusikom ktory sa pridu pozriet na zapas. To je dovod dostat cez hubu za to ze fandim domacemu klubu ? clovek nemusi ani vycnievat ani nic, proste staci aby mal inu salu a moze mu jedna dve tri od nejakych debilkov priletiet. Kebyze si vymenia cisla, vychutnaju si zapas a potom sa idu na luku pobit... to by bolo fajn, nie bat sa chodit na zapasi.
4
tak za prvé, netreba to tak prežívať, pretože ako som v úvode každého dielu napísal, ten príbeh je úplne vymyslený
za druhé je to príbeh o chuligánoch. nie o vandrákoch, ktorí sa na chuligánov hrajú. aký je medzi nimi rozdiel? no v prvom rade ten, že chuligán nepotrebuje a nenapáda obyčajných fanúšikov súperovho klubu ale výhradne len chuligánov protihráča. a pseudochuligán, ktorý napadne obyčajného fanúšika druhého klubu aby mal šál, je ten istý, čo niekomu večer v meste rozbije hubu len za to že má dlhé vlasy a pod. skrátka hľadá si zámienku na konflikt a väčšinou si ju aj nájde... to že sa tomu stane na futbale je proste konflikt záujmov
za druhé je to príbeh o chuligánoch. nie o vandrákoch, ktorí sa na chuligánov hrajú. aký je medzi nimi rozdiel? no v prvom rade ten, že chuligán nepotrebuje a nenapáda obyčajných fanúšikov súperovho klubu ale výhradne len chuligánov protihráča. a pseudochuligán, ktorý napadne obyčajného fanúšika druhého klubu aby mal šál, je ten istý, čo niekomu večer v meste rozbije hubu len za to že má dlhé vlasy a pod. skrátka hľadá si zámienku na konflikt a väčšinou si ju aj nájde... to že sa tomu stane na futbale je proste konflikt záujmov
5
Som zvedavy co z toho dalej spravis, keby som pisal ja, tak vies ako to dopadne
6
paci sa mi to,dobre pises..naozaj je to vymyslene? znie to tak realisticky
Napíš svoj komentár