UPOZORNENIE! Celý príbeh, vrátane postáv a udalostí v ňom sú vymyslené. Podobnosť s realitou v tejto časti nie je náhodná ani úplne vylúčná. Je ale značne domyslená a veľmi nadškrtnutá. Neodporúča sa čítať osobám mladším ako 15 rokov a ľuďom s nízkou dávkou tolerancie. Neobsahuje nijakú prevratnú myšlienku a len veľmi málo poučenia.
Chuligánstvo je o bitkách. Je to o ľuďoch z mäsa a kostí, ktorí sa bežne pohybujú medzi vami. Je to o takých istých ľuďoch ako sú tí, ktorých vidíme denne v televízii v boxerských ringoch, či na hokejových štadiónoch po zhodení rukavíc. Kľudne to môže byť váš profesor, či spolupracovník v banke. Spolužiak, predavač na benzínke, alebo rovno sused. Napokon i moja suseda na to prišla až po dvoch rokoch i to len pretože ma videla v telke.
Hooligans je hobby, ktoré medzi sebou prevádzkuje uzavretý kruh osôb. Nikdy nie je ich cieľom zahrnúť do konfliktu obyčajných ľudí. Už dosť sa nimi opovrhuje i bez toho. A pritom, o čo som horší od takého hokejistu? Tiež si väčšinu času robím svoju robotu vo volksvagene, tak ako on na ľade. No príde čas, kedy odhodím monterky a idem sa pobiť. Takisto i on. Aj na ľade proste občas príde čas, kedy odhodí rukavice a ide na vec. A to napokon z rovnakého dôvodu ako ja. Háji farby svojho klubu, záujmy a zdravie svojich spoluhráčov. Ibaže on je vytlieskavaný a ja nenávidený a prenasledovaný...
Ale v podstate je mi to aj tak jedno. Za tie roky to k tomu už vlastne aj tak patrí. Naďalej si žijeme svoj svet, ktorý nám nikto nezničí. Bijeme sa medzi sebou mimo štadiónov, mimo miest, mimo ľudí. Len málokedy sa konflikt prenesie medzi civilistov a zvyčajne za to i sami môžu. Inak tomu nebolo ani toho dňa v Trnave.
Po naozaj pestrej predohre v záhradkárskej oblasti pomimo mesta, sme sa v menším skupinkách vybrali na štadión. Bolo to nebezpečné predovšetkým preto, lebo polícia po tom ako obdržala informáciu o našej bitke, pátrala po všetkom holohlavom, nakrátko vystrihanom, či inak pripomínajúcom radikála.
S dávkou šťastia a po prekonaní jednej priebežnej kontroly od pochôdzkárov sme sa predsa len dostali na stanicu, kde sme počkali na vlakový špeciál obsahujúci ultrasákov a obyčajných fanúšikov z Bratislavy. Začlenili sme sa teda do davu a s pocitom, že dnešný deň bude už len o popíjaní pivečka pri futbálku, sme sa vydali smerom na štadión.
Cesta okorenená prekrikovačkou s miestnymi pseudohooligans a odpaľovaním pyrotechniky skončila pod južnou tribúnou a pred sektorom hostí. Polícia hermeticky uzavrela priestor a z nejakého mne neznámeho dôvodu poobháňala obuškami pár normálov.
Zhruba po hodinovom čakaní sme sa predsa dostali dnu do sektora a tu som sa konečne stretol zo zvyškom bandy, ktorej sa z rôznych príčin nepodarilo doraziť na miesto bitky. Chalani vyzerali dosť nazlostene a vedel som, že vo vzduchu tým pádom jasne visí hrozba konfliktu priamo na štadióne.
Precitnutím do reality nám ale bol vstup do pre nás vyhradenej ohrady na štadióny. Asi tri a pol metrový plot a kukláči po oboch stranách nesľubovali nijaké vzrušenie na najbližších 90 minút. Nezostávalo teda nič iné, len si kúpiť pivo a sledovať ako sa úctyhodne zapĺňa sektor, až je napokon úplne preplnený.
Niečo dopadlo vedľa mňa, no nevenoval som tomu prílišnú pozornosť. Až keď som zreteľne cítil ťuknutie do nohy, otočil som sa smerom z ktorého som to predpokladal. Pohľad mi utkvel na vedľa stojacej tribúne domácich na ktorej sa práve deti a mládež do pätnásť rokov predháňali v tom, kto hodí viac kameňov na slovanistov.
Pokrútil som hlavou a zapálil si cigaretu. Bol som ale jeden z mála, ktorého to nechalo chladným. Pod sebou som zazrel mobilizáciu našej omladiny, vracajúcej úder v podobe štrku a mincí. Bolo zábavné sledovať toto divadielko až do doby, kým polícia nezakročila a nevytlačila domáce detváky do bezpečnej vzdialenosti. Otočil som teda svoj záujem na ihrisko a pomedzi prestávky vo fandení som debatoval s kamarátmi.
Zápasy Trnavského spartaku a Slovanu sú vždy špecifiké. Je to derby. Najväčšie na Slovenskej chudobnej scéne a je plné nenávisti a rivality. Celý takýto zápas, resp. jeho prevažnú časť letia z oboch táborov do toho druhého najrozličnejšie vulgárne, urážlivé chorály. Je logické, že občas takáto atmosféra vyústi do fyzického násilia. Na to aby sa tak stalo, stačí malá chybička na nesprávnom mieste. A tú spravila v tento podvečer polícia SR...
Beží druhý polčas a práve sa nám dokonale podarilo zosmiešniť jeden z najmohutnejších a najobľúbenejších chorálov domáceho tímu. Blíži sa koniec zápasu a tak vidno ako z trnavskej tribúny odchádzajú niektorí domáci chuligáni s cieľom čakať na nás, až budeme vychádzať po zápase zo sektora.
Polícia robí osudovú chybu toho večera. Na rozkaz zhora, takmer všetci, teda minimálne tí čo nás oddeľovali, opúšťajú priestory štadióna a miznú nevedno kam. Reakcia na tribúnach na seba nenechá dlho čakať. Na južnej, obsadenej domácimi nastáva pohyb a vzduchom letia do nášho sektora kamene a mince. V belasom dave to vrie a vidím ako si moji kamaráti naokolo nasadzujú na hlavy kukly, alebo skrývajú tváre hlboko do šálov. Napodobňujem ich a už o pár sekúnd lomcujem špinavou červenou stoličkou pod sebou. Kameňov z trnavskej strany pribúda a je čas začať sa brániť. Hádžeme späť čo sa dá a vytrhávame stoličky. Tie vzápätí putujú na južnú tribúnu, kde už medzi deťmi konečne vidno i skutočných chuligánov.
Situácia sa vyhrocuje keď práve asi dvadsiatka z nich vniká na ihrisko a beží k nášmu sektoru. Vešiam sa na plot a spolu s ďalšími sa ho snažíme vyvaliť, aby sme sa dostali von k nim. Zboku ma zasiahol nejaký kameň no kašlem naň. Zápas je prerušený a polícia, ktorá sa tu zrazu nevedno odkiaľ zjavila, vytláča trnavákov von z ihriska.
Pod salvou kamenia vytŕhame ešte pár stoličiek, no napokon sme nútený opustiť sektor i samotný štadión. Vonku je to ešte väčšie peklo. Domáci obsadili celý vrch tribúny nad nami a zasypávajú nás všetkým čo je po ruke. Dole pri bránach sa ich hemži tiež riadna kopa a hádžu po nás kadejaký bordel.
Polícia len stojí a spredu štítmi chráni najbližšie stojacich ľudí. Po bokoch vidím mobilizáciu. Viacerých prešla trpezlivosť a derú sa dopredu. Neváham a nechávam sa strhnúť davom. Fízli cítia odpor a brutálnym spôsobom linčujú predné rady zložené predovšetkým z normálov. Na chvíľu ustupujú a to je príležitosť pre nás. Asi stovka chuligánov, z toho minimálne štyridsať riadne nevybúrených sa vrhá v pred a po krátkej dobe prevaľuje policajný val. Zelení teraz ustupujú a kryjú predovšetkým sami seba. Netušiac ako, ocitávam sa tradične na čele a tak, keďže stádo vede vúl, ako správny vúl si to namierim rovno k vchodu na tribúnu kde jasne vidno tiene trnavských chuligánov.
Dorazíme k bránke na tribúnu a smykáme ňou čo nám sily stačia. Vieme, že polícia sa opäť dáva dohromady a času nezostáva veľa. Bránka sa prevaľuje a my s obrovským revom vtŕhame na schodisko medzi prekvapených domácich. Z tých teraz unikajú všetci tí zasraní provokatéri čo si len prišli hodiť kamienok a zamedzujú tým prístup skutočným bitky chtivým magorom.
Chytám za mikinu akéhosi sopľoša a keď vidím jeho vystrašený pohľad jednou silnejšou fackou ho posielam mimo boj. Vzápätí sa už ale ocitávam oproti asi sto kilovému chlapovi s besným výrazom. Toto je môj človek! Na privítanie mi dal bombu do čeluste a tak som mu odpovedal dvomi. Pri druhej sa mu natrhla pera, čím stratil koncentráciu. Vrhol som sa teda hlavou vpred a obaja končíme na zemi. Vzápätí ale dostávam kopačku do hlavy a padám na bok. Čo je horšie, dostávam ju od jedného z vlastných, ktorý sa mi teraz ospravedlňuje. Zarehocem sa, čím zas strácam koncentráciu ja a dostávam silnú ranu do brucha. Stíham sa len otočiť hore aby som videl nad sebou ohňom sfarbené oči jedného z trnavských kukláčov. Zakrývam si hlavu a presne viem ako to celé dopadne.
Inkasujem z každej strany a snažím sa opäť raz strácajúc vedomie, presvedčiť sám seba, že to za to stálo...
A mimochodom. Bez ohľadu na to, že som sa zobudil až neskoro v noci v trnavskej nemocnici... stálo to za to.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kua
28. 11.novembra 2008 11:33
no dufam,ze to je len vymyslene. Samozrejme sa to podoba pravde,ale dufam,ze tym kandidatom na zmalovanie ksichtu nie si ty... nebudem na nich vyjadrovat svoj nazor, bolo by to velmi neslusne.
2
Normalne neviem co napisat, ty by si bol aj rad ak by si bol v tej kozi hadam, ja som proti tomuto, nevidim na tom jedine pozitivum, to je psychopatizmus...na futbal sa chodi zabavat, nie mlatit koli farbam klubu...na druhej strane v uvode vylucujes svoju spojitost s tou osobou, ktoru opisujes a len dufam, ze tomu tak aj ostane v reale ! ! !
3
jeeeeb.at Trnavu!!! niektore pasaze su zial pisane spomienkami ze joo? zaostale Ciganske mesto!
Napíš svoj komentár